Ta stran uporablja piškotke zato, da lahko razločujemo med uporabniki, štejemo njihovo število in tako izboljšujemo delovanje strani. Uporabljamo tudi piškotke partnerjev Google Analytics, ki analizirajo vaše vedenje na spletnih straneh. Več o posameznih piškotkih si lahko  preberete tu.  Če ne dovolite uporabe piškotkov za izboljšanje portala Fran, kliknite sem.

Zadetki iskanja

Prekmurski
dòlipokòšeni -a -o prid. pokošen: Na trávnikaj je tráva 'ze dávno dolipokosena KAJ 1870, 27; Či se dolipokošena tráva na košelini že posühši BJ 1886, 28
Prekmurski
drèvje tudi dréjvje -a s drevje: Zdaj pocsivajo lidjé, Drevje KŠ 1754, 249; jeszo Drejvje, tráva i czvejtje BKM 1789, 35; Ali pa sztoga drevja ſzada SM 1747, 5; ſzo pa vejje ſzekali zdrevja KŠ 1771, 137; na drevja vejkaj popejvajo BKM 1789, 6; od drevja duga szénca tak tá vtégnyena le'zála AI 1875, kaz. br. 7; ſzi drevje i 'zivino naprej ſztvouro KŠ 1771, 853; kakti i drevje poſzekávati je prepovejdano KŠ 1754, 35; Poſztavo je lejpo drevje KM 1796, 5; kokôsi szo na drevji szedeli AI 1875, kaz. br. 7; zemlou zdrevjom i ſztrávov napuno KŠ 1754, 93; ſze je zemla ſz-trávov, i z-zadovenim drevjom zelenila KM 1796, 4
Prekmurski
gòri rásti ~ rastém nedov. rasti: jaſz pa tak gori raſztém, liki lagoja tráva KM 1790, 60; gda bi ſztrnyom vrét gori raſzlo, zadiſilo je je trnye KŠ 1771, 19; pren. reicsi Bosje ono cſiſzto mleiko ſeleite, dabi po nyem gori ráſzli SM 1747, 24
Prekmurski
gòri zrásti ~ zrastém dov. zrasti, odrasti: ſzvoim ſzinoum gori dájo zráſzti TF 1715, 4; Da zJessevoga korenyá Gori zráſzti imá, Ta plemenita ſiba BKM 1789, 39; gda pa gori zraſzté, vékse je od kakſté zelenyá KŠ 1771, 44; csi gori zraſztémo, Zvisávajoucsi tve ime dicsimo BKM 1789, 292; Prvle gor’zraſztéjo SŠ 1796, 90; Czaszarje i Králi zrászto KOJ 1848, 140; Gda je pa gori zráſzla tráva KŠ 1771, 44; i gda je to dejte gori zraſzlo KM 1790, 44; od rasztja, stero je tam okoli cerkve po lejszih gorizraszlo KOJ (1914), 140; Jeli szmo mi nê z-mrtvoga ôcsi i vüszt gorizraszli AIP 1876, br. 2, 7
Prekmurski
kàkti vez.
1. med členi v stavku kakor, kot: Úgymint; kakti, nájmre KOJ 1833, 179; Bili ſzmo ſzinovje ſzrditoſzti po natúri, kakti i drügi KŠ 1754, 117; zdrágov krvjouv, kakti ſzkrvjouv Agnecza KŠ 1754, 119; [Jezus] kakti Cloveka je Mati bila Blá'sena Divicza Maria KMK 1780, 14; [greh] ſteri je od nyega kakti örocsina KMK 1780, 89; vcsini mené kakti ednoga ſz-tvoji pokornikov KM 1783, 133; naj i jaſz tebé, kakti 'sivo vretino, vſzigdár 'séjam KM 1783, 79; Kak je on gucſo Ocsákom, Kakti Abrahámi rávno BKM 1789, 17; ſtero ſze vu vodi, kakti vu ednom ogledali, ká'se KM 1790, 38; tvoj 'sitek je kakti to polſzko czvejtje SŠ 1796, 10; [tüvárissa] ino ſze, kakti ürocsnika miloscse Bo'se, za ta nebeſzka pascsiti SIZ 1807, 10; ár szo oni szvetlou kakti za nász Vandale namejnili piszati KOJ 1833, IIII; Pokosen szam kakti tráva KOJ 1845, 127; vcsi prav szpoznávati Bogá, kakti sztvoritela KAJ 1848, 3; sze morejo brezi pomocsi drüge litere zgovárjati, kakti: a, á AIN 1876, 5
2. v primerjalnih odvisnikih: ſze je ſzlobodno vojſzküvati, kakti je tou i ſzám Boug zapovedau KŠ 1754, 40; Kakti i vu naprej zracsúnani ſze veliki rázlocsek nahája KŠ 1771, A7a; Kriſtuſa ne ſzküsávajmo, kakti i niki 'znyih ſzo ga ſzkusávali KŠ 1771, 509; môdre korine glédala, stere kakti modri plaménje szo szvetile v-mráki AI 1875, kaz. br. 7; Vse, kaj na sveti živé, je plemen, kakti stvári, nárasi AI 1878, 4
3. kakor hitro: Vsze tomi zmêsanomi racsuni konec bode, kakti novi mertüki vnücanye bodo vzéti AI 1875, br. 1, 3
Prekmurski
kàpati káplem nedov.
1. padati: Esni; szpadnoti, kapati KOJ 1833, 155; ſcsenczi jejo zdrobtinya, ſtero káple zſztola nyihovi goſzpodárov KŠ 1771, 51; zvejzde bodo znebéſz doli kapale KŠ 1771, 144; i zvejzde bodo kapale znebéſz KŠ 1771, 81; zdritinyom, ſtero je kapalo z-ſztola toga bogácza KŠ 1771, 226; da ſzo kapali knyemi, da bi se ga doteknoli KŠ 1771, 109; pren. szeka i Friderik po Magyari tak, da káplejo kak tráva pod koszov KOJ 1848, 38
2. biti naglašen: za toga volo, ka ſzo ſzlejdnye recsi nej ednáko kapale brezi cadentie BKM 1789, 2b; jedine szillabe nomeni sze vövzemejo, i na drügo viszikoglászno formo káplejo KOJ 1833
kapajóuči -a -e padajoč: ſzi glédala Sziná tvojega na zemlo kapajoucsega KM 1783, 83
kàpavši -a -e ko je padel: Ali medved .. Kapavsi na sztran KAJ 1870, 96
Prekmurski
kolénčni -a -o prid. kolenčen: escse i szledi rávno taksa koléncsna bétva 'zené, kak trava KAJ 1870, 120
Prekmurski
korìna -e ž
1. cvetlica: z-edne korine na drügo szêla AIP 1876, br. 2, 8; Za lepim krscsákom lêpo Korino KAJ 1870, 123; Za náras se imenüje tráva, korine AI 1878, 41; Môdri korin plamén szveto AI 1875, kaz. br. 8; Potom môdre korine glédala AI 1875, kaz. br. 7
2. šopek: Bokréta; korina KOJ 1833, 152; cvêtje je brála med grmovjem i v-korino je je zvézala KAJ 1870, 13
Prekmurski
košelìna -e ž pokošen travnik: Doli poide, kak de'zd'z na koselino TA 1848, 57; Či se dolpokošena tráva na košelini že posühši, te bode senô žnyé BJ 1886, 28
Prekmurski
košenjés košnja: vu vugodnom vrêmeni tráva pá na kosenye zraszté KOJ 1848, 122
Prekmurski
mládi -a -o prid.
1. mlad: gda ſzi mládi bio, ſzám ſzi ſze opasüvao KŠ 1771, 335; mládi ſzam escſe BKM 1789, 408; Za skolnika je eden mladi, zvoleni KOJ 1845, 4; eden mládi 16 let sztar szin AI 1875, kaz. br. 3; le'zála, kak ta mláda deca AI 1875, kaz. br. 7; z-dúgocsov pa mláde pameti KOJ 1833, IIII; stero je Boug mládomi lüsztvi pravo KOJ 1833, VIII; Ár gda bi mládo králeszko csér Ildiko szi pridjáo KOJ 1848, 5; i cſiſzto je mládo vrbje KM 1790, 76; I dáli bi áldov .. ali dvá mláda golouba KŠ 1771, 169; ali ga ti mládi orlj pojejjo KŠ 1754, 32; Drejvje tráva, i czvejtje, Mládi ſzo vradoſzti BKM 1789, 93; poſzlüsávczov ti mládi KŠ 1771, 659; vnogo mládi bojnickov hercegovinancom na pomôcs odévsi AI 1875, kaz. br. 3; ſteri dá hráno tim mládim vranicſom TF 1715, 47; ino hráno tim mládim vranicsom ABC 1725, A6a; Vſzejm lidém, ſztárim i mládim KŠ 1754, 4; Nasledüje závce, mláde srne AI 1878, 9; da szo nej v-szvojih mládih lejtih v-solo hodili KOJ 1845, 7
2. v zvezi mlado leto novo leto: Na Nedelo po mládom leti KŠ 1771, 10; Na tom mladom leti Kriſztusa mi hválimo BKM 1789, 55; steri sze z-szvétkom nôvoga (mladoga) leta zacsne KAJ 1870, 160; nam sztôpi v-hi'zo mládo leto KAJ 1870, 60
mlájši -a -e mlajši: Mlájſi ſzin pa Ádama je bio paſztér KM 1796, 8
nájmlájši -a -e najmlajši: nego te naj vékſi med vami naj bode, liki te naj mlájſi KŠ 1771, 246; Med poszlavci najsztaresi na predszednika meszto sztopécsi, sészt najmlájsi poszlavcov zapernike gorizazové AI 1875, kaz. br. 1
mládi -a -o sam. mladi, mladič: Mládi ABC 1725, A3b; Kakda na zemli 'zivéjo Sztári i mládi ſzvejtom KŠ 1754, 271; Vis, vu gnezdi mi mláde pocsivajo KAJ 1870, 15; Stirim mládam szi jo noszim KAJ 1870, 58; csaplo ka szvoje mláde z-ednoga türna neszé KOJ 1848, 4; Z-kêm krmijo szvoje mláde KAJ 1870, 14; V ednom leti osemkrát má mláde AI 1878, 24; stvári, štere svoje mláde docecávajo AI 1878, 5; Ka bode se pa sirótami mládimi godilo BJ 1886, 18
mlájši -a -e sam.
1. mlajši: I ercsé te mlájſi ſzvojemi ocsi KŠ 1771, 222; No mlájsi, zaberte vi ednoga AIP 1876, br. 1, 7; nego ga opominaj, kak ocso, mlájse pa, liki brate KŠ 1771, 640
2. otrok: gda mlájse po szvétesnyem goroblecseno prvle, kak v Cérkev odide k-szpovedi KOJ 1845, 19; Mlájsi brezi potrejbnoga povcsenyá vu vrszti sze povéksávajo KOJ 1845, 3; Pa mlájsi domá okoli goszodársztva premalo hasznijo KOJ 1845, 7; szo sze i mlájsi na passi vajali KAJ 1848, 49; bi teliko senszkih mlájsov odposzlali vu kákso vogrszko vész KOJ 1833, XVI
Prekmurski
mladìti se -ím se nedov. pomlajevati se: Drejvje tráva i czvejtje, Mladi ſze vradoſzti BKM 1789, 124; mladi ſze mejſzecz BKM 1789, 432; mladi ſze mejſzecz SŠ 1796, 168; V-ſzprotolêtji ſze vſze mladi BRM 1823, 119; pren. 'Zelênye sze v-meni mladi KAJ 1848, 149
Prekmurski
náras -a m rastlina: Za náras se imenüje tráva, korine AI 1878, 41; 'Zivémo z-meszom sztvári i náraszom zemlé KAJ 1870, 42; tálovje szo: sztvári, náraszi AIN 1876, 9
Prekmurski
navéčar prisl. zvečer: Zaütra czveté, ali povêhne, ino sze navécsar pokoszi [trava] TA 1848, 75; dosztakrát szo nêznali navécsar, jeli do meli drügi dén edno drobtino krüha KAJ 1870, 125
Prekmurski
obledèti -ím dov. obledeti: Veli mála violica, Nebos nücala tam mené, Ár mi oblêdi korenyé KAJ 1870, 102; Cvêtje je povêhnolo, tráva na trávnikaj oblêdila KAJ 1870, 60
Prekmurski
pàša -e ž
1. pašnik: Leglö, pasa, pásnik AIN 1876, 68; escse szo sze i mlájsi na passi ino ceszti v-kataniji vajali KOJ 1848, 49
2. hrana: Kasa nasa pasa KOJ 1845, 12
3. paša, trava, prostor za pašo: Gde naj lepsa paſſa raſzté BKM 1789, 163; i notri bode ſou i vö bode ſou i dobro paſſo nájde KŠ 1771, 299; pren. Gde naj lepsa paſſa raſzté Nyegove ſz. rejcsi KŠ 1754, 259; I mi ſzmo nyegovi lidjé, I nyegove paſſe ovczé BKM 1789, 7b; i mi szmo lüdsztvo nyegove pasé TA 1848, 78; Da pa eto düse paſſo Nemrem zdaj glédati KŠ 1754, 262; Da pa eto düse paſo Nemrem zdaj glédati BKM 1789, 282; taté; ki bi naſe düſe zcsemérnov paſov vmárjali KŠ 1771, 833
Prekmurski
pokosìti -ím dov. povzročiti, da kdo umre: ino Árpáda szmrt pokoszi KOJ 1848, 8; Sto zná koga on pokoszí KAJ 1848, 191
pokòšeni -a -o pokošen: Pokosen szam kakti tráva KOJ 1845, 127
Prekmurski
porásti -rastém dov. zrasti: Ali naj ednôk porastém ino môč dobim BJ 1886, 42; Tráva močno porasté ino se dolpokosi BJ 1886, 37; Po vrêmeni dête porasté i vu šôlo začne hoditi BJ 1886, 10
Prekmurski
poséjhnoti -em dov. usahniti: vö ſze vr'ze, liki rozga, i poſzejhne KŠ 1771, 316; Náj voda ztvoje vretine, Vczejlom leti ne poſzejhne BKM 1789, 52; polſzko czvejtje, Stero hitro zraſzté povejne, poſzejhne SŠ 1796, 10; poſzejhnola je tráva KŠ 1771, 70; I drügo vö zidoucse poſzejhnolo KŠ 1771, 192
poséjhnjeni -a -o posušen, suh: Poſzejhnyena rouka ſze zvrácſi KŠ 1771, 182; Toga poſzejhnyeno rokou imajoucsega zvrácsi KŠ 1771, 109
Prekmurski
poskǘbsti -skübém dov. oskubsti, povzročiti, da kdo zapravi veliko denarja: Gda bi 'se prájszkoga ino nasega Krála nej malo poszkübo Napoleon KOJ 1848, 119
poskǘbsti se -skübém se oskubsti se, odstraniti se: dabi grátali, kak tráva na sztrêhaj, stera prvle, kak sze poszkübe, poszéhne TA 1848, 108
Število zadetkov: 32