barstGLEJ: brest
Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
berst samostalnik moškega spolaGLEJ: brest
Slovensko-nemško-latinski slovar po rokopisnem slovarju Hipolita Novomeškega (1711–1712): z listkovnim gradivom Jožeta Stabeja, prva izdaja 2022, www.fran.si.
berst,
berstov ipd. gl. brest brestov ipd.
STABEJ, Jože, Slovensko-latinski slovar po: Matija Kastelec - Gregor Vorenc, Dictionarium Latino-Carniolicum (1608–1710), www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brést in brèst brésta m (ẹ̄; ȅ ẹ́) listnato drevo z napiljenimi listi in s trdim lesom: visoki, senčni brest / pog. pohištvo iz bresta brestovega lesa
♦ bot. gorski brest gorsko gozdno drevo z velikimi, po zgornji strani raskavimi listi, Ulmus scabra
Slovar slovenskega knjižnega jezika, druga, dopolnjena in deloma prenovljena izdaja, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
BrestPodatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog Bresta samostalnik moškega spolaPRAVOPISNA OZNAKA: zemljepisno ime
IZGOVOR: [brést], rodilnik [brésta]
BESEDOTVORJE: Brestovčan, Brestovčanka, Brestovčanov, Brestovčankin, brestovski
ePravopis: Slovenski pravopis 2014?2017: Slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brést -a in brèst brésta m (ẹ́; ẹ̑; ȅ ẹ́) posekati ~; snov., prakt.sp. pohištvo iz ~a iz brestovega lesa
Slovenski pravopis, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
Brést -a m, zem. i. (ẹ̑) |belorusko mesto; francosko mesto|: v ~ubréstovski -a -o (ẹ̑)Bréstovčan -a m, preb. i. (ẹ̑)Bréstovčanka -e ž, preb. i. (ẹ̑)
Slovenski pravopis, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brést -a
m listnato drevo z napiljenimi listi in s trdim lesom
SNOJ, Jerica, AHLIN, Martin, LAZAR, Branka, PRAZNIK, Zvonka, Sinonimni slovar slovenskega jezika, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024
brẹ̄st -a m,
SNOJ, Marko, Slovenski etimološki slovar³, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brę̑st, -ȋ, f. die Furt, C.
PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brẹ́st 1., m. die Feldulme, der Rüster (ulmus campestris), Guts., Mur., Cig., Jan., Tuš. (R.), SlGor.
PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brẹ̑st 2., m. die Balzzeit, Cig., Valj. (Rad); — nam. mrest.
PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brest [brẹ̑st]
(barst, brst2) samostalnik moškega spoladrevo brest, LATINSKO: Ulmus campestris
Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brest (berst) samostalnik moškega spola
Slovensko-nemško-latinski slovar po rokopisnem slovarju Hipolita Novomeškega (1711–1712): z listkovnim gradivom Jožeta Stabeja, prva izdaja 2022, www.fran.si.
brest m, ulmus, -mi, berſt, berſtovina
STABEJ, Jože, Slovensko-latinski slovar po: Matija Kastelec - Gregor Vorenc, Dictionarium Latino-Carniolicum (1608–1710), www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brést -a m
Čebelarski terminološki slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brest
TOMINEC, Ivan, Črnovrški dialekt, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brest gl. im- geselskega sestavka še ni / kazalka
WEISS, Peter, Slovar govorov Zadrečke doline med Gornjim Gradom in Nazarjami (A–H), www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brest gl. lam
IVANČIČ KUTIN, Barbara, Slovar bovškega govora, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brest ► bˈrėːst -a m
GREGORIČ, Jože, Kostelski slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brêsti brêdem nedov. -i -íte, -óč; brêdel -dla tudi brédel brêdla, star. brèl brêla, brèst/brêst, bredèn -êna; bredênje; (brèst/brêst) (é) kaj ~ vodo; bresti čez kaj ~ ~ reko; bresti skozi kaj ~ ~ grmovje; poud. bresti v kaj ~ ~ dolgove |zelo se zadolževati|
Slovenski pravopis, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brẹstìč, -íča, m. dem. 1. brest; kleine Ulme, Z.
PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
Brest-LitovskPodatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog Brest-Litovska samostalnik moškega spolaPRAVOPISNA OZNAKA: zemljepisno ime
IZGOVOR: [brést-lítou̯sk], rodilnik [brést-lítou̯ska]
BESEDOTVORJE: Brest-Litovščan, Brest-Litovščanka, Brest-Litovščanov, Brest-Litovščankin, brest-litovški in brest-litovski
ePravopis: Slovenski pravopis 2014?2017: Slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
Brést-Lítovsk -a m, zem. i. (ẹ̑-ȋ) Brest (v Belorusiji)brést-lítovški -a -o (ẹ̑-ȋ)Brést-Lítovščan -a m, preb. i. (ẹ̑-ȋ)Brést-Lítovščanka -e ž, preb. i. (ẹ̑-ȋ)
Slovenski pravopis, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
Brest-litovski mirPodatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog Brest-litovskega miru in Brest-litovskega mira samostalniška zveza moškega spolaPRAVOPISNA OZNAKA: stvarno ime
IZGOVOR: [brést-lítou̯ski mír], rodilnik [brést-lítou̯skega mirú] tudi [brést-lítou̯skega míra]
ePravopis: Slovenski pravopis 2014?2017: Slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brest-litovškiPodatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog brest-litovška brest-litovško in brest-litovski brest-litovska brest-litovsko pridevnikIZGOVOR: [brést-lítou̯ški] in [brést-lítou̯ski]
ePravopis: Slovenski pravopis 2014?2017: Slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
bréstov -a -o (ẹ̄) pridevnik od brest: brestov gozd, les
Slovar slovenskega knjižnega jezika, druga, dopolnjena in deloma prenovljena izdaja, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
bréstovec -vca m (ẹ́) star. brest: senčnati, visoki brestovci
Slovar slovenskega knjižnega jezika, druga, dopolnjena in deloma prenovljena izdaja, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brestovskiPodatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog brestovska brestovsko pridevnikIZGOVOR: [bréstou̯ski]
ePravopis: Slovenski pravopis 2014?2017: Slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brẹ́za -e ž
SNOJ, Marko, Slovenski etimološki slovar³, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brezen2
FURLAN, Metka, NESSJ: Novi etimološki slovar slovenskega jezika 2017, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
brst2GLEJ: brest
Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
CerknicaPodatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog Cerknice samostalnik ženskega spolaPRAVOPISNA OZNAKA: zemljepisno ime
IZGOVOR: [cérknica], rodilnik [cérknice]
BESEDOTVORJE: Cerkničan, Cerkničanka, Cerkničanov, Cerkničankin, cerkniški
ePravopis: Slovenski pravopis 2014?2017: Slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
dolgopecljàt -áta -o [dou̯gopecljat] prid. (ȁ ā) ki ima dolg pecelj: dolgopecljati listi, plodovi / dolgopecljat cvet
♦ bot. dolgopecljati brest brest, s plodovi na dolgih pecljih, Ulmus laevis
Slovar slovenskega knjižnega jezika, druga, dopolnjena in deloma prenovljena izdaja, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
dolgopecljàt -áta -o [u̯g] (ȁ á á; ȁ ȃ á) ~ cvetdolgopecljáti -a -o [u̯g] (á) ~ brest
Slovenski pravopis, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
gláva Frazemi s sestavino gláva:
báti se za svôjo glávo,
belíti si glávo [s čím],
bíti [bòlj] počásne gláve,
bíti brez gláve in répa,
bíti brez répa in gláve,
bíti ob glávo,
brez gláve in répa,
brez répa in gláve,
čez glávo je kjé čésa,
čez glávo zrásti kómu,
délo je zráslo kómu čez glávo,
dobíti jíh po glávi,
dobíti króglo v glávo,
[êno] kolésce [v glávi] mánjka kómu,
gláva [kóga] je kot sód,
gláve bódo letéle,
glávo za glávo,
iméti čésa čez glávo,
iméti čésa prek gláve,
iméti glávo in rèp,
iméti glávo kot čebèr,
iméti glávo kot sód,
iméti glávo na právem kôncu,
iméti glávo na právem méstu,
iméti glávo za kàj,
iméti kàj na glávi,
iméti kàj [vèč] solí v glávi,
iméti máslo na glávi,
iméti pólno glávo čésa,
iméti prázno glávo,
iméti rèp in glávo,
iméti slámo v glávi,
iméti sršéne v glávi,
in če se [vsì] na glávo postávijo,
íti z glávo skozi zíd,
izgubíti glávo,
kàj je ráslo kómu čez glávo,
kàj je zráslo kómu čez glávo,
kàj (vsè) je obŕnjeno na glávo,
kàj (vsè) je postávljeno na glávo,
kákšen koléšček [v glávi] mánjka kómu,
kómu se je posvetílo v glávi,
kot kúra brez gláve,
krí je búhnila kómu v glávo,
krí je gnálo kómu v glávo,
krí je pognálo kómu v glávo,
krí je sílila kómu v glávo,
krí je šínila kómu v glávo,
krí je šlà kómu v glávo,
krí je udárila kómu v glávo,
króna ne bo pádla kómu z gláve,
krónana gláva,
mísliti bòlj s sŕcem kot z glávo,
nakopáti kómu kàj na glávo,
nakopáti kómu [právega] vrága na glávo,
nakopáti si kàj na glávo,
ne belíti si gláve [s čím],
ne iméti [dovòlj, niti tróhice] solí v glávi,
ne iméti ne gláve ne répa,
ne iméti ne répa ne gláve,
ne razbíjati si gláve [s čím],
ne védeti, kjé se drží gláva kóga,
[nójevsko] skrívanje gláve v pések,
[nójevsko] skrívati glávo v pések,
[nójevsko] tiščánje gláve v pések,
[nójevsko] tiščáti glávo v pések,
nosíti glávo napródaj,
nosíti glávo v tórbi,
nosíti kàj na glávi,
obŕzdati vróče gláve,
od gláve do nôg,
od gláve do pêt,
od pêt do gláve,
odnêsti célo glávo,
ohladíti vróče gláve,
opráti kómu glávo,
pámetna gláva,
plačáti z glávo,
pognáti kómu króglo v glávo,
pognáti si króglo v glávo,
pomáhana gláva,
posípati si glávo s pepélom,
postáviti kàj na glávo,
postáviti se na glávo,
postáviti vsè na glávo,
potrésti si glávo s pepélom,
prázna gláva,
rásti kómu čez glávo,
razbíjati si glávo [s čím],
ríniti z glávo skozi zíd,
rínjenje z glávo skozi zíd,
sedéti kómu na glávi,
síliti z glávo skozi zíd,
skríti glávo v pések kot nój,
tiščáti glávo v pések kot nój,
vróča gláva,
vsè je na glávi,
z glávo skozi zíd,
zahtévati glávo kóga,
zméšati kómu glávo,
zrásti kómu čez glávo
KEBER, Janez, Slovar slovenskih frazemov, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
gôrski -a -o prid. (ó) nanašajoč se na goro: gorski greben;
gorski vrhovi;
gorska skupina;
strma gorska pobočja / gorski zrak; gorska cesta; gorske rastline, živali / gorski svet; gorska pokrajina / gorski reševalec kdor je usposobljen za reševanje ponesrečencev v gorah; gorski vodnik kdor se ukvarja z vodenjem ljudi po visokih gorah; gorska reševalna služba organizacija za pomoč ponesrečencem v gorah; gorska straža organizacija za varstvo gorske narave
♦ bot. gorski brest; gorska sretena gorska rastlina z velikimi rumenimi cveti in pernatimi listi, Geum montanum; geogr. gorski čok osamljena gora ali gorska skupina, nastala ob prelomih; gorski hrbet zaobljena, podolgovata gorska vzpetina; med. gorska bolezen slabost zaradi zredčenega zraka; pravn. gorske bukve zapis dolžnosti in dajatev zakupnikov vinogradov v fevdalizmu; zgod. gorski gospod v fevdalizmu zemljiški gospod, ki daje vinograde v zakup po gorskem pravu; gorsko pravo v fevdalizmu pravila, ki urejajo pravna razmerja med gorskim gospodom in zakupniki
Slovar slovenskega knjižnega jezika, druga, dopolnjena in deloma prenovljena izdaja, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
gózd plemenítih lístavcev -a -- -- m
Botanični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
hvála Frazemi s sestavino hvála:
hvála bógu,
hvála lépa,
niti hvála ne rêči,
péti hválo kómu/čému,
[sicér pa] hvála kómu za kàj,
še hvála ne rêči
KEBER, Janez, Slovar slovenskih frazemov, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
iləm, -lma, m. = brest, Cig., Jan.; — rus.; prim. lim.
PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
ilmovəc, -vca, m. = brest, die Ulme, Cig., Jan.; — prim. ilem.
PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
jẹ́lša -e ž
SNOJ, Marko, Slovenski etimološki slovar³, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
nižínska rastlínska vŕsta -e -e -e ž
Botanični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
plemeníti lístavec -ega -vca m
Botanični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
poplávni gózd -ega -a m
Botanični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
prsi [pŕsi]
množinski samostalnik ženskega spolaprsi
Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.
želézo Frazemi s sestavino želézo:
bíti [kot] iz želéza,
bíti za med stáro želézo,
bíti za v stáro želézo,
iméti dvé želézi v ôgnju,
iméti šè êno želézo v ôgnju,
iméti vèč želéz v ôgnju,
íti med stáro želézo,
íti v stáro želézo,
kováti želézo, doklèr je vróče,
med stáro želézo,
ne bíti iz želéza,
odíti med stáro želézo,
rómati med stáro želézo,
spremeníti kàj v stáro želézo,
stáro želézo,
v stáro želézo,
vèč želéz je v ôgnju
KEBER, Janez, Slovar slovenskih frazemov, www.fran.si, dostop 18. 7. 2024.