dejati iz kože [dejáti iz kọ́že dẹ́nem iz kọ́že] dovršna glagolska zveza

dati iz kože; odreti

Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

domáči -a -e prid. domač: Házi, hi'zna, domácsa AIN 1876, 32; ništera domáča stvar AI 1878, 6; Eti ſze li domácse zadomeſztsávanye razmi KŠ 1754, 40; májo jo za domáčo stvár AI 1878, 8
domáči -a -e sam. domači: Etaksi domácsi neszmejo nikaj gucsati KOJ 1845, 73; kak szo solarje pri sztoli radovednim domácsim pripovedavali KOJ 1845, 15

NOVAK, Vilko, Slovar stare knjižne prekmurščine, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

dreti [drẹ́ti dérem] nedovršni glagol

odstranjevati kožo z mrtve živali; odirati

Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

klanje [klánje] samostalnik srednjega spola
  1. klanje
  2. bolečine v trebuhu

Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

klati [kláti kọ́ljem] nedovršni glagol
  1. ubijati domače živali; klati
  2. s sekiro po dolgem dajati kaj na dva ali več delov; klati; cepiti

Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

mìš míši tudi mǜš mǘši miš: Radoszt i tuga misi KAJ 1870, 56; májo jo za domáčo stvár za odsprávlanje miši AI 1878, 8; ide lovit miši AI 1878, 10; Hráni se žabami, miši AI 1878, 10; Egér; müss KOJ 1833, 154 a

NOVAK, Vilko, Slovar stare knjižne prekmurščine, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

nastrangnati [nastrȁngnáti] nedovršni glagol

gnati, voditi domačo žival ob sebi

Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

obúriti, -ȗrim, vb. pf. abrichten: o. bivole za domačo živino, Vod. (Izb. sp.).

PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

odgnáti, -žénem, vb. pf. 1) wegtreiben, forttreiben; o. vjete tatove k oblastvu; abschieben; o. potepuha v domačo občino; davonjagen, vertreiben; o. divjino z lajanjem, Cig.; — 2) ausschlagen, Triebe ansetzen (von Bäumen); vse drevje je že odgnalo.

PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

odpotílọ, n. die Verweisung: o. v domačo občino, DZ.

PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

odsprávlanje -a s odpravljanje: májo jo za domáčo stvár za odsprávlanja miši i podgani AI 1878, 8

NOVAK, Vilko, Slovar stare knjižne prekmurščine, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

pòdgan tudi pòdganj -i ž podgana: Patkány; podgany KOJ 1833, 168; Podgan jáko doszta kvára dela AI 1878, 12; májo jo za domáčo stvár za odsprávlanja miši i podgani AI 1878, 8; Z velkov potrpljivostjov čáka na miši i podgane AI 1878, 9

NOVAK, Vilko, Slovar stare knjižne prekmurščine, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

potrẹ̑ba 1., f. die Noth, das Bedürfnis; brez potrebe, ohne Noth, unnöthigerweise; po potrebi, je nach Bedarf; črez potrebo imeti, mehr als nöthig haben; za potrebo, zur Noth; za domačo potrebo, für den Hausbedarf; v potrebi biti, in Noth sein, Mangel leiden, Cig.; neogibna p., unumgängliches Bedürfnis, Cig.; — potreba je, es ist nöthig, es thut noth; = treba je; Kristusu bi ne bilo p. umreti, Trub.; krvava p. je, es thut sehr noth; ni učitelja nad potrebo, uči potreba iskat' hleba = Noth schärft den Witz, Cig.; potreba prebija železna vrata, Zv.; — die Nothdurft; k (svoji) potrebi iti.

PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

róka, f. 1) die Hand; s svojo roko podpisati, eigenhändig unterschreiben, Cig.; imajo na vse roke dosti dela, sie haben alle Hände voll Arbeit, Zv.; v roke seči komu, jemandem die Hand reichen; v roke si sežeta; za roko se voditi, Hand in Hand gehen, Cig.; na rokah rediti živino = ne pasti je, ampak nabirati za njo in ji polagati, vzhŠt.; na rokah delati, mit den Händen arbeiten, Ravn.-Mik.; živeti na rokah, von der Hände Arbeit leben, Ravn.; — izpod (od) rok iti, gut vonstatten gehen; delo ne gre od rok, die Arbeit geht nicht vonstatten; blago gre hitro izpod rok = hitro se prodaja, Lašče-Levst. (Rok.); izpod roke prodati, unter der Hand verkaufen, Cig., Jan., Mik.; = pod roko prodati; na roke plačati, bar zahlen, Dol.; na roke dati komu kaj, jemandem etwas als Abschlagszahlung geben, Levst. (Rok.); v roke, zu Handen, Cig.; dati na zveste roke, zu treuen Händen übergeben, anvertrauen, Dict., Cig., Levst. (Rok.); na domačo roko priti, heimfallen, Cig.; bilo je na mnogih rokah, es hat oft den Besitzer gewechselt, Cig.; biti komu na roko = pomagati mu, podpirati ga; na roko si biti = podpirati se drug druzega; na roke sva si, wir sind miteinander gut; na roko (narok, Cig.), pri rokah mi je, es ist mir bequem gelegen; od rok mi je, es ist mir unbequem gelegen; na roki (nároki) imeti, zur Hand haben, Cv.; v roke komu streči, jemandem an die Hand gehen, Cig.; po rokah nositi koga (fig.), jemanden sorgfältig behandeln; v roko vzeti kaj, etwas in Angriff nehmen; davki na prvo, na drugo roko, directe, indirecte Steuern, Levst. (Nauk); na prvo roko izdelati kaj, aus dem Groben bilden, entwerfen, Cig., Zora; na svojo roko, auf eigene Faust; Bogu se v roke dati, sich Gott ergeben oder empfehlen, C.; — pod njegovo roko = pod njegovo oblastjo, Levst. (Zb. sp.); dobrih rok biti, freigebig, wohlthätig sein, Z.; berači so jo hvalili, da je deklica dobrih rok, Jurč.; odprtih rok biti, Levst. (Zb. sp.); — 2) die Handschrift; lepa roka; vpisi kažejo razne roke, DZ.; — 3) r. na cesti, der Wegweiser, die Armsäule, Cig., Levst. (Cest.); — 4) das kurze Band bei der Dachsäule, M.; — 5) božja r., der Wunderbaum (ricinus), Cig., Jan.; tudi: rǫ́ka, Dol.

PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

stvár -i ž
1. žival, živo bitje: Metülec je tüdi lêpa sztvár KAJ 1870, 10; állat (sztvár) AIN 1876, 10; Pes, Poznana hižna stvár AI 1878, 7; Govorejnye je ono, po sterom sze lidjé od nejme, i nerázumne sztvári loucsijo KOJ 1833, VIII; Neszrecsnêsi od nerázumni sztvári Bi bio sors nas KAJ 1848, 6; Têlo sztvári je vu vnôgom priglihno k-têli csloveka KAJ 1870, 10; tê lidjé malosze locsijo od divje sztvári AI 1875, kaz. br. 3; Bougo, ſteri vſzákoi ſztvári nyé ſivlenye dáva TF 1715, 47; Ki vszákoi ſztvári nyé sivleinye dáva ABC 1725, A6b; predgajte Evangyeliom vſzákoj ſztvorjenoj ſztvári KŠ 1771, 156; Ti nahránis vſzáko ſivoucſo ſztvár TF 1715, 47; ino na hránis vszáko sivoucso ſztvár ABC 1725, A6a; Kak ſzo pa barbaruske vidili viſzécso ſztvár [kacso] KŠ 1771, 427; Ki dr'zi vſzáko ſztvár, On bode i vász hráno BKM 1789, 10; Ki dr'zi vſzáko ſztvár BRM 1823, 5; Pa csi bi v-etom lôgi edno za divjo sztvár trepetôcse szrcé klepetalo AI 1875, kaz. br. 7; [mačko] májo jo za domáčo stvár AI 1878, 8; Vu kom ſzo bilé vſze ſztvári zemelſzke ſtiri nogé majoucse KŠ 1771, 372; naj bi tak velike, i mále ſztvári z-nicseſza naprej ſztanole KM 1796, 5; Delavne sztvaré KAJ 1870, 105; na trsztovoj korenyê máli sztvari stojo AI 1875, kaz. br. 3; Za csloveka szo divji sztvári nevarni AIN 1876, 32; Vſzeih ſztvári ocſi, na Tebe glédajo TF 1715, 47; Vszeh Sztvári Ocsi na tébe glédaio ABC 1725, A6a; dabi mogli tebé Bogá naſsega ober vſzei ſztvári lübiti SM 1747, 55; ſzo ſztáli okoli ſtiri ſztvár KŠ 1771, 779; tam plavajôcsi sztvár je brez racsúna TA 1848, 25; Doszta sztvári pojê drüge sztvaré szvojga szpôla KAJ 1870, 10; vučitel si zgučáva od máli ino veliki stvár BJ 1886, 3; ali i drugim sztvaram doszta neprilike dela KAJ 1870, 111; kaj je Boug zvirine ino ſkodlive ſztvári nej prepovedau vmárjati KŠ 1754, 35; je ſztvouro Boug lázajoucse puzécse, i druge ſztvári KM 1796, 4; i nebi najsao k-ſzebi glihne ſztvári SIZ 1807, 7; Što bi mogo poznati vse stvári, štera so po vsej držélaj AI 1878, 4; I kacsa je csalarneiſa bila med vſzeimi polſzkimi ſztvármi SM 1747, 5; csi ſztvorjenimi ſztvármi neſzpodobno 'zivémo KŠ 1754, 21; Zgrablivci se s temi slabejšimi stvári hránijo AI 1878, 7
2. stvar, kar je ustvarjeno: Nikakſa ſztvár me ne odloucsi od Jesusseve lübezni SM 1747, 73; Stera je tiſzta ſztvár, ſtere neſzmejmo 'zeleti KŠ 1754, 61; ni nikſa druga ſztvorjena ſztvár od lübéznoſzti Bo'ze ne odloucsi KŠ 1771, 340; Stera ſztvorjena ſztvár Bo'sa je náj bole ſzpominanya vrejdna za Angyelmi KMK 1780, 10; vſza ſztvorjena ſztvár nyé gláſzi KM 1796, 5; Vu klejti se vsakojačka stvár za jelo dobi BJ 1886, 7; kaibiſze Bogá ober vſzeh ſztvorjene ſztvári bojali TF 1715, 13; Nazemli pa vſzáke ſztvári KŠ 1754, 265; nikse ſztvorjene ſztvári ne ſzmejmo moliti KŠ 1754, 7a; Potom je henyao Boug od nouve ſztvári ſztvárjanya KM 1796, 4; ali nadigávanye k-káksoj ſztvári KŠ 1754, 59; káksi rázlocsek je 2.) med ne'zivoucsov i 'zivoucsov ſztvarjouv KŠ 1754, 61; Ka ſze lejko na bolvane obrné? .. vſze ſztvorjene i naprávlene, ſztvári KŠ 1754, 10; Náj bole ſzpominanya ſzo vrejdne ſztvorjene ſztvári Bo'se KMK 1780, 9; Jeli je ſzvojega Goſzpodna Bogá od vſzej ſztvári naj bole lübo KŠ 1754, 209; Naj ſze vſzáko koleno naklekne ti nebeſzkih i zemelſzkih ſztvári KŠ 1771, 594; Zmo'zni ſztvoritel vſzej ſztvári BKM 1789, 3; Boga, ki je teliko nebeſzke, i zemelſzke ſztvári z-nicseſza ſztvouro KM 1796, 4; ka je Boug mené ſztvouro zevſzeimi ſztvármi navküpe TF 1715, 21; I táksa vüpazen vcsini csloveka veſzéloga pred vſzejmi ſztvorjenimi ſztvármi KŠ 1771, 444

NOVAK, Vilko, Slovar stare knjižne prekmurščine, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

zaklati [zakláti zakọ́ljem] dovršni glagol

ubiti domačo žival; zaklati

Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

žuliti [žulīti žúlim] nedovršni glagol
  1. drgniti, natirati
  2. zaklanemu prašiču odstranjevati ščetine; mavžati

Slovar Pohlinovega jezika, spletna izdaja, www.fran.si, dostop 14. 6. 2024.

Število zadetkov: 17