príličen -čna -o prid.
1. primeren, ugoden: znánje vecs féle Jezikov je tak prílicsni módus KOJ 1833, XII; Za krmo je [lucerna] jáko prilična AI 1878, 44; ali nej ſzte meli prílicsnoga vrejmena KŠ 1771, 599; Vö ſzi küpte kzvelicsanyi prílicsno vrejmen KŠ 1771, 584; Kelki bláznik v-bátrivnoszti Trosi prílicsno vrêmen KAJ 1848, 147; Pri trávnikaj szo nê prílicsni racsunati AI 1875, br. 11, 6
2. spreten, sposoben: Mladoszt je na vsze prílicsna KAJ 1870, 42; Potrejbno je záto püſpeki biti na vcsenyé prilicsnomi KŠ 1771, 637; Tak je po prílicsnom prizadevanyi mésnikov zginyávalo KOJ 1914, 150; Li tak mo prílicsni lüdjé KAJ 1870, 105; edno táblo szam vküpposztavo, stera prilicsna bode zmeslinge odvrnôti AI 1875, kaz. br. 6; Jáko prilicsne kose nücajo 'ze vcselárje AI 1875
3. pregovoren, povezan z reki: i prílicsna rêcs tak právi, ka KAJ 1870, 52; [knjige] Prílicsne KŠ 1754, 2; Prílike, prílicsne recsí KAJ 1870, 68
príličnejši -a -e
1. primernejši, ugodnješi: gda bom pa prilicsnejse vrejmen meo, prizovém te KŠ 1771, 418
2. premožnejši: Priličnejši lüdjé kamni spômenek dájo na grob BJ 1886, 26
viólčasti -a -o prid. vijoličast: violčasti ametist AI 1878, 54; Lucerna má violčasto cvetje AI 1878, 44