adút Frazemi s sestavino adút:
bíti glávni adút, bíti močán adút, držáti vsè adúte v rôkah, iméti močán adút [v rôkah], iméti svôje adúte, iméti vsè adúte v rôkah, izbíti kómu iz rôk zádnji adút, izgubíti zádnji adút, izigráti svôje adúte, izkorístiti [vsè] svôje adúte, [kot] glávni adút, močán adút, nàjmočnéjši adút, potégniti iz rokáva [šè] zádnji adút, razkríti [vsè] svôje adúte, skríti svôje adúte, skrívati svôje adúte, uporábiti [kàj] [kot] zádnji adút, vréči šè zádnji adút, zádnji adút, zaigráti svôje adúte

KEBER, Janez, Slovar slovenskih frazemov, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

čísta zíma -e -e ž

Planinski terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

Daljšanje samostalniške osnove: ..časni ali ..časovni

Katera oblika pridevnika iz besedne zveze realni čas (angl. real time) je ustrezna – realnočasni ali realnočasovni?

Jezikovna svetovalnica, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

dávek na nèpremičníne -vka -- -- m

Davčni terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

evidénca tŕga nèpremičnín -e -- -- ž

Urbanistični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

galaktik
Podatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog
galaktika samostalnik moškega spola
igralec nogometnega kluba Real Madrid
IZGOVOR: [galáktik], rodilnik [galáktika]
BESEDOTVORJE: galaktikov

ePravopis: Slovenski pravopis 2014?2017: Slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

Jezikovne izbire: »avtentikacijski« ali »avtentifikacijski«

V odgovoru na vprašanje »Kakšna je razlika med »avtentičen« in »avtenticiran«?«, sem v dilemi kateri izraz je pravilen oziroma kakšna je razlika.

  • "avtentifikacijski prid., vir: I; povezave: najdi.si Primer: Avtentifikacijski center preverja identifikacijo... "
  • "... informatiki poznajo avtentikacijo, avtentikacijske strežnike ipd..."

Torej v 1. primeru avtentifikacijski v 2. primeru pa je avtentikacijski.

Jezikovna svetovalnica, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

Jezikovne izbire: »avtentikacijski« in »avtentifikacijski«

Ob odgovoru na vprašanje Kakšna je razlika med »avtentičen« in »avtenticiran«? sem v dilemi, kateri izraz je pravilen/naj uporabim oziroma kakšna je razlika.

  • "avtentifikacijski prid., vir: I; povezave: najdi.si Primer: Avtentifikacijski center preverja identifikacijo... "
  • "...informatiki poznajo avtentikacijo, avtentikacijske strežnike ipd..."

Jezikovna svetovalnica, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

kóža Frazemi s sestavino kóža:
báti se za svôjo kóžo, bíti krváv pod kóžo, bíti v dôbri kóži, bíti v kóži kóga, bíti v slábi kóži, dobíti kúrjo kóžo, dôbro se počútiti v svôji kóži, doživéti kàj na lástni kóži, dragó prodáti svôjo kóžo, dréti se, kot bi dajáli kóga iz kóže, držáti se [kóga/čésa] kot klòp [kóže], iméti debélo kóžo, iméti kóžo debélo kot slòn, iméti kúrjo kóžo, iméti slônjo kóžo, iméti slônovo kóžo, iméti tŕdo kóžo, izkúsiti kàj na lástni kóži, kómu je kàj písano na kóžo, kričati, kot bi dajáli kóga iz kóže, kúrja kóža, móker do kóže, na lástni kóži, ne bíti v dôbri kóži, ne môči iz kóže kóga, ne môči iz [svôje] kóže, ne počútiti se dôbro v svôji kóži, ne počútiti se nàjbólje v svôji kóži, nosíti svôjo kóžo napródaj, občútiti kàj na lástni kóži, odnêsti célo kóžo, odnêsti zdrávo kóžo, oskúbsti kóga do kóže, preizkúsiti kàj na lástni kóži, premóčen do kóže, premočíti do kóže, prepričati se na lástni kóži, reševáti svôjo kóžo, rešiti svôjo kóžo, s kóžo in kostmí, sáma kóst in kóža je kóga, skočíti iz kóže, slabó se počútiti v svôji kóži, trésti se za svôjo kóžo, vólk v óvčji kóži, vpíti, kot bi dajáli kóga iz kóže, zlésti pod kóžo [kómu]

KEBER, Janez, Slovar slovenskih frazemov, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

Kraljeva palača
Podatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog
Kraljeve palače samostalniška zveza ženskega spola
PRAVOPISNA OZNAKA: zemljepisno ime
uradna rezidenca španske kraljeve družine v Madridu
IZGOVOR: [kraljéva paláča], rodilnik [kraljéve paláče]

ePravopis: Slovenski pravopis 2014?2017: Slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

króg Frazemi s sestavino króg:
bíti v začáranem krógu, izógniti se kóga/čésa v velíkem krógu, kvadratúra króga, obíti kóga/kàj v velíkem krógu, ógniti se kóga/čésa v velíkem krógu, v velíkem krógu, vrtênje v začáranem krógu, vrtéti se v krógu, vrtéti se v začáranem krógu, začárani króg, znájti se v začáranem krógu

KEBER, Janez, Slovar slovenskih frazemov, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

mnóžično vrednôtenje nèpremičnín -ega -a -- s

Davčni terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

mnóžično vrednôtenje nèpremičnín -ega -a -- s

Urbanistični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

nèpremičnína -e ž

Davčni terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

nèpremičnína -e ž

Urbanistični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

píka Frazemi s sestavino píka:
bíti na píki, čŕna píka, dobíti čŕno píko, dobíti píko na jezíku, iméti čŕno píko, iméti kóga/kàj na píki, iméti píko na jezíku, in píka, mánjka [šè] píka na í, naredíti píko, naredíti píko na í, ne iméti stó pík, pa píka, píka na í, píko dréti, píko odréti, postáviti píko na í, prislúžiti si čŕno píko, vzéti kóga/kàj na píko, zaslúžiti čŕno píko

KEBER, Janez, Slovar slovenskih frazemov, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

Pomenske razlike: »obkljukati« ali »odkljukati«

Pred kratkim sem na radiu slišal voditeljico reči: »To torej lahko obkljukamo ...«, v smislu, to smo že opravili, moramo pa še ostalo (da bo vse obkljukano). Meni se zdi bolj pravilno »odkljukati« (narediti kljukico). Kako je torej prav – morda oboje? Hvala.

Jezikovna svetovalnica, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

razvójnik -a m

Urbanistični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

reál -a m (ȃ)
1. denarna enota Brazilije: sto realov / brazilski real
2. nekdaj bakren ali srebrn španski in portugalski novec manjše vrednosti: plačati z reali / bakren, srebrn real

Slovar slovenskega knjižnega jezika, druga, dopolnjena in deloma prenovljena izdaja, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

reál -a m (ȃ) |novec|

Slovenski pravopis, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

Reál -a m, stvar. i. (ȃ) |španski športni klub|

Slovenski pravopis, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

reál -a m
GLEJ ŠE: novec

SNOJ, Jerica, AHLIN, Martin, LAZAR, Branka, PRAZNIK, Zvonka, Sinonimni slovar slovenskega jezika, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024

reál.. prvi del podr. zlož. (ȃ) |dejanski, resničen| reálsocialízem

Slovenski pravopis, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

reȃlen -lna prid.

SNOJ, Marko, Slovenski etimološki slovar³, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

reālən, -lna, adj. stvaren, Real-, Cig. (T.); — realna šola, die Realschule, Cig., Jan., nk.

PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

Real Madrid
Podatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog
Real Madrida in Real Madrid Reala Madrida samostalniška zveza moškega spola
PRAVOPISNA OZNAKA: stvarno ime
športni klub
IZGOVOR: [reál madrít], rodilnik [reál madrída] in [reála madrída]

ePravopis: Slovenski pravopis 2014?2017: Slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

reálni čàs -ega čása m

Terminološki slovar avtomatike, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

regíster nèpremičnín -tra -- m

Urbanistični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

simulácija v reálnem čásu -e -- -- -- ž

Terminološki slovar avtomatike, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

Sklanjanje imena nekdanjega podjetja »Ljubljana Transport«

Pozdravljeni, zanima me, kako se sklanja ime nekdanjega podjetja Ljubljana Transport. Obe sestavini ali samo ena? Torej v Ljubljani Transportu ali v Ljubljana Transportu? Vem, da je na to temo že nekaj napisanega, vendar se kljub temu ne znam odločiti, kateri odgovor je pravi.

Jezikovna svetovalnica, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

stvárən, -rna, adj. dinglich, Real-, reell, Cig., Jan., Cig. (T.), C.; stvarna bremena, Reallasten, DZ.; stvarno sodstvo, die Realgerichtsbarkeit, DZ.; stvarne pravice, dingliche Rechte, DZ.; stvarna opredelba, die Realdefinition, Cig. (T.); stvarno edinstvo, die Realunion, Cig. (T.); — concret, Cig. (T.); — objectiv, sachlich, Jan., nk.; stvarna kritika, nk.

PLETERŠNIK, Maks, Slovensko-nemški slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

Še enkrat o Jumbu Vismi, pa o Krimu Mercatorju, Hisensu Gorenju, Drogi Kolinski …

Še vprašanje o tem, da sta »sestavini imena Jumbo Visma […] neujemalni«. Želela bi razumeti zakaj. Zakaj to sprašujem?

Pravopisni člen 847 kot ujemalno zvezo navaja košarkarski klub »Smelt Olimpija«, torej se obe sestavini sklanjata; v členu 849 je Union Olimpija; danes bi bil zgled Cedevita Olimpija.

»Toporišičeva Slovenska slovnica (2004: 302–303) sklanjanje večbesednih imen utemeljuje s (1) ujemalnostjo sestavin: če se torej ujemajo v sklonu, številu in (neobvezno) tudi spolu, že sama ujemalnost narekuje sklanjanje, npr. Smelt Olimpija – Smelta Olimpije […].« Iz odgovora Helene Dobrovoljc v Jezikovni svetovalnici.

Imena kolesarskih ekip pa se spreminjajo zelo pogosto, lahko vsako leto, tudi med sezono. Od leta 2015 se obravnavano nizozemsko moštvo imenuje Jumbo: od 2015 do 2018 Lotto NL Jumbo, od 2019 pa Jumbo Visma. Zadnjih nekaj let naj bi kot jedro zveze sprejeli Jumbo; pri Olimpiji ni težav. Če druga sestavina imena ne izraža prostorske umeščenosti jedrne besede, smo (do zdaj?) izhajali iz pravopisnega člena 846 ipd. in Toporišičeve Slovenske slovnice, kot je bilo večkrat poudarjeno tudi v Jezikovni svetovalnici (npr. tu: »priporočamo sklanjanje obeh sestavin«). Starejša kolegica lektorica me je naučila, da so:

  • kolesarji Adrie Mobila (klub Adria Mobil),
  • rokometašice Krima Mercatorja (klub Krim Mercator),
  • vodstvo Hisensa Gorenja (podjetje Hisense Gorenje),
  • prodaja Droge Kolinske (podjetje Droga Kolinska),
  • izdelki Jate Emone (podjetje Jata Emona),
  • nogometaši Reala Sociedada (klub Real Sociedad je iz San Sebastiana) … Ob prostorski umeščenosti jedrne besede pa:
  • Pivovarna Laško Pivovarne Laško,
  • Atletico Madrid: trener Atletica Madrid oziroma Atletica iz Madrida

Do zdaj se nam je tudi po vseh odgovorih v Jezikovni svetovalnici zdelo, da je edino pravilno: član Jumba Visme. Bi res lahko ta primer obravnavali po pravopisnem členu 854, saj ta neujemalno zvezo ne podaja kot izključno zvezo jedra in krajevnega prilastka (hotel Turist, Založba Lipa)? Kaj pa Hisense Gorenje – se je treba ob slovnični ujemalnosti v takih večbesednih imenih spraševati tudi o tem, ali je bilo (gospodarsko) združenje podjetij (prevzem) enakovredno ali ne? Če bi sklanjali po zgledu Cedevita Olimpija, bi bilo (skoraj) preprosto. Pa v tej skupini imen bi upoštevali prostorsko umeščenost. V odgovoru o sklanjanju imena ekipe »Jumbo Visma« nas usmerjate na obravnavano tematiko – samo o zemljepisnih imenih. Pri teh se včasih zdi, da je še težje uskladiti pravila s prakso oziroma prakso s pravili, zlasti pri tistih imenih, ki jih ne moremo preveriti v pravopisnem slovarju:

  • Alta Badia – rabi se v Alta Badii in Alti Badii;
  • Santa Caterinav Santa Caterini in Santi Caterini;
  • Santa Barbarav Santa Barbari in Santi Barbari

Zapis Jumbo Visma je slovenskemu pravopisu prilagojena različica (prim. npr. tu), na spletu najdemo zapis tudi z vezajem ali s pomišljajem (tudi s presledkoma).

Jezikovna svetovalnica, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

tŕžna vrédnost nèpremičníne -e -i -- ž

Urbanistični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

túš Frazemi s sestavino túš:
doživéti hláden túš, [kot] hláden túš, tó je [kot] hláden túš

KEBER, Janez, Slovar slovenskih frazemov, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

vrednôtenje nèpremičnín -a -- s

Urbanistični terminološki slovar, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

zób Frazemi s sestavino zób:
bíti kàj za pod zób, dajáti se v zobé kómu, dáti ga na zób, dáti se v zobé kómu, dobíti kàj za pod zób, držáti jêzik za zobmí, iméti kàj za pod zób, jêzik za zóbe, metáti v zobé kómu kàj, ne glédati v zobé čému, nosíti kóga po zobéh, oborožèn do zób, oborožíti kóga do zób, oborožíti se do zób, pokazáti zóbe [kómu], polomíti si zóbe [na čém, pri čém], povédati v zobé kómu kàj, pripráviti kàj za pod zób, príti v zobé kómu, režáti se v zobé kómu, smejáti se v zobé kómu, stískati zóbe, stísniti zóbe, škrípati z zobmí, vláčiti kóga po zobéh, vréči v zobé kómu kàj, z nóhti in zobmí, zaškrípati z zobmí, zób čása, zób za zób

KEBER, Janez, Slovar slovenskih frazemov, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

žèp Frazemi s sestavino žèp:
biti brez fícka [v žêpu], brez belíča [v žêpu], délati za svój žèp, delováti za svój žèp, držáti fíge v žêpu, držáti fígo v žêpu, držáti rôke v žêpih, glédati [samó] na svój žèp, glédati [samó] za svój žèp, [globôko] poséči v žèp, [globôko] séči v žèp, hodíti okóli ríti v žèp, iméti káčo v žêpu, iméti lúknjo v žêpu, iméti póln žèp [denárja], iméti pólne žêpe [denárja], íti okóli ríti v žèp, íti z lévo rôko v désni žêp, káča [je] v žêpu, napólniti si žêpe, okoli ríti v žèp, ostáti brez belíča [v žêpu], ostáti brez fícka [v žêpu], plačáti iz svôjega žêpa, poséči v žèp, poznáti kóga/kàj kot svój žèp, príti okóli ríti v žèp, s káčo v žêpu, skrbéti [samó] za svój žèp, stískati fíge v žêpu, stískati fígo v žêpu, tiščáti fíge v žêpu, tiščáti fígo v žêpu, udárec po žêpu, udáriti kóga po žêpu, z lúknjo v žêpu

KEBER, Janez, Slovar slovenskih frazemov, www.fran.si, dostop 11. 7. 2024.

Število zadetkov: 37