Slovenski etimološki slovar³

SNOJ, Marko, Slovenski etimološki slovar³, www.fran.si, dostop 1. 7. 2024.

ȃdamovo jȃbolko -ega -a s
avtohtọ̑n -a prid.
bȃjar -ja m
bajonẹ̑t -a m
barȃba -e ž
bíba -e ž
blamȋrati -am dov. in nedov.
blȅf bléfa m
blȗza -e ž
bọ̑k -a m,
bonsȃj -a m
brọ̑d -a m
búkev -kve ž
bulvȃr -ja m
cárski rẹ̑z -ega -a m
cȋciban -a m
čẹ̑r čerȋ ž
delikatẹ̑sa -e ž
dȇrbi -ja m
dȋsk -a m
diskọ̑nt -a m
dobrȃva -e ž
dọ́ga1 -e ž
dọ́ktor -ja m
dól1 prisl.
dȗh duhȃ m
dumdȗmka -e ž
džẹ̑z -a m
ẹ̑damec -mca m
ẹ̑mentalec -lca m
ẹ́ter -tra m
F 1. V slovenskem fonemu f (a) se morda ohranja pslovan. *f, ki pa ni bil redni fonem, temveč kvečjemu obrobni, omejen na ekspresivne in imitativne besede, glej pod številko 3. (b) Lahko je nastal iz pslovan. sklopa *xv, npr. frlẹ́ti. 2. V mlajših ljudskih izposojenkah ustreza tujejezičnemu f in stvnem., srvnem. pf, ph, npr. fȁnt, cȍf, fábrika, fájmošter. 3. Pogost je v imitativnih besedah, kjer včasih ni več ugotovljivo, ali so podedovane iz praslovanščine ali pa so nastale kasneje, npr. frfráti, frčáti.
fȃtamorgȃna -e ž
flancáti1 -ȃm nedov.
fužīna -e ž
gárje gȃrij ž mn.
gȃvda -e m
gȃz gazȋ ž
gīrica -e ž
gorgonzọ̑la -e m
gr̄kati gȓkam nedov.
gúmno -a s
H 1. V slovenskem fonemu h se ohranja pslovan. *x (pod pogoji, ki ne zadoščajo kateri od palatalizacij), (a) ki je nastal iz ide. *s neposredno za ide. *i, *u, *r, *k, *k, *g, *g ali *gh. (b) Na začetku besede večkrat izgleda, da je nastal iz ide. *sk- (ali *zg-), verjetno prek vmesne premetane stopnje *ks-. Pri izvoru pslovan. *x je še precej nejasnega. Glej tudi s, š. 2. Pri izposojenkah se s sloven. h nadomeščajo germanski h-jevski glasovi, tj. srvnem., nem. ch in h, npr. cẹ̑h, hẹ̑c. Nem. h pri izposoji včasih odpade, npr. rọ̑tovž. V romanskih izposojenkah se najde v primeru hláče, kjer je nadomestil prvotno rom. *c, tj. [k]. 3. Fonem h se večkrat pojavlja v imitativnih besedah in onomatopejah, tudi v zelo starih, kar verjetno izvira iz časa, ko praslovanščina še ni imela fonema *x, tj., ko je bil njegov predhodnik še *ṣ̌, npr. hahljáti se. Glasovi, ki so v rednem sestavu nekega jezika redki, so v onomatopejah in imitativnih besedah še posebej primerni.
ȋzba -e ž
jábolko -a s
kāj1 čẹ̄sa zaim.
kanȃrček -čka m
karmeličȁn -ána m
kẹ̑ha -e ž
ker2 – glej kjẹ̑r
kȋbic -a m
kjẹ̄ prisl.
klẹ̑č klečȋ ž
kọ̑li člen.
kolovȍz -ọ́za m
kónec -nca m
kọ̑njak -a m
kọ̑r -a m
kọ́ta -e ž
krȁj krája m
krȃma -e ž
kríž -a m
kȗrent -a m
kvȃrta1 -e ž
kvartīr -ja m
lȁz láza m
lẹ́ga -e ž
léglo -a s
lẹ̑s lesȃ m
levȃnt -a m
magnẹ̑t -a m
malvazȋja -e ž
mȃraton -a m
matȋlda -e ž
mẹ́ča mẹ̑č s mn.,
neandertȃlec -lca m
nebọ̑ s
objektȋv -a m
obrọ̑nek -nka m
okončína -e ž
orákelj -klja m
ovȋnek -nka m
ozȃra -e ž
pastiríca -e ž
pẹ̑č1 pečȋ ž
péta -e ž
píhati -am nedov.
pȋr1 -a m
planína -e ž
plȃtina1 -e ž
ponȍr -óra m
poslẹ̑dnji -a prid.
poslọ̑pje -a s
pọ́stelja -e ž
pọ̑šta -e ž
prepȁd -áda m
prestọ̑lnica -e ž
prezbitérij -a m
pripọ̑na -e ž
pr̄si pr̄s ž mn.
-r obrazilo za izpeljavo oziralnih zaimkov iz vprašalnih,
raševína -e ž,
razpọ̑rek -rka m
rẹ̄ber -bri ž
repertoār -ja m
restavrácija -e ž
rúševec -vca m
sȃblja -e ž
semeníšče -a s
seminār -ja m
senožẹ̑t -i ž
sȋfilis -a m
síga -e ž
sklȅp sklẹ́pa m
slȃtina -e ž
stája -e ž
stọ̑lnica -e ž
svȍd svọ́da m
šentjȃnževec -vca m
štacúna -e ž
tábor -a m
tandẹ̑m -a m
tȃngens -a m
téloh -a m
trapȋst -a m
tráta -e ž
trpótec -tca m
tȗš3 -a m
ucvrẹ́ti ucvrȅm dov.
vȋr -a m
viržȋnka -e ž
vlȃk -a m
zahȍd -ọ̄da m
žȋr -a m
Število zadetkov: 134