gìzdav -a -o prid. ki s svojim videzom ali vedenjem vzbuja pozornost: gizdav gvant noſzimo KŠ 1754, 43; ne bi tak gizdav bio KŠ 1771, 700; Te neveren je tak gizdav TA 1848, 8; Boug je gizdáve Angyele odvrgao KMK 1780, 10; A gizdáve zvisávcze, On krouto odüri BKM 1789, 13
gìzdavi -a -o sam. bahati, ošabni: Ti gizdávi nyih mislejnya Je raszpüszto BKM 1789, 16; Boug tim gizdávim prouti ſztoji KŠ 1771, 713; razegno je te gizdáve KŠ 1771, 165