máren -rna -o prid. ničev, prazen: da niti ete márni ſzvejt meſzta v-nyem ne nájde KM 1783, 44; Odſztoupi krai márna Cséſzti ſzveczke dika SM 1747, 77; Csi je pa Kriſztus nej ſztano gori, márna je vöra vaſa KŠ 1771, 52; Znájte, ka ſzte nej odküpleni zmárnoga vaſſega vándranya ('zivlejnya) KŠ 1754, 119; zobejtanyem, márne cséſzti i blága KŠ 1754, 173; od vſzákſe márne rejcsi, racsun dájo od nyé KŠ 1771, 40; nego ſzo márni vcsinyeni vu premislávanyi ſzvoji KŠ 1771, 448; vcsini, naj tvoja lübezen mocsnejsa bode vu meni, kako márne etoga ſzvejta 'zelé KŠ 1754, 226; zná Goſzpoud miſzli ti moudri, ka ſzo márne KŠ 1771, 495; Márna szo vsza, vsza, kak szpár meglé KAJ 1848, 4; Nega mesta za márne eti BJ 1886, 44; Vnougi pa, ki ſzo márna dela csinili KŠ 1771, 401; Eden z drügim márna gucsi TA 1848, 9 NOVAK, Vilko, Slovar stare knjižne prekmurščine, www.fran.si, dostop 28. 4. 2024.