obiljávati -am nedov. imeti v obilju: Vu csinênyi szádarodnom Mi daj obiljávati KAJ 1848, 77; Ár csi je ſzlu'zba prekléſztva dika, od koga bole obiljáva ſzlü'zba pravicze KŠ 1771, 533; ár je nikoga nyegov 'zitek nej vtom, kaj obiljáva zpoistvom KŠ 1771, 211; I v-dobrom obiljávamo BRM 1823, 16; Boug pa napuni váſz náto, da obiljávate vu vüpanyi i vu zmo'znoſzti Dühá ſzvétoga KŠ 1771, 482; Naj, kak obiljávajo trplejnya Kriſztuſova vnami, tak po Kriſztuſi obiljáva i obeſzeljávanye naſe KŠ 1771, 529; naj obiljáva grejha ſzpadáj KŠ 1771, 458; Naj obiljáva zſzáke féle drejvom BKM 1789, 156; Tak i vi geto 'zelejte ta dühovna naj obiljávate KŠ 1771, 518; Ar dá ſze nyemi i obiljávao bode KŠ 1771, 42; Csi je záto iſztina Bo'za vu mojoj lá'zi obiljávala na nyegovo diko KŠ 1771, 452; Nyegove recsi bôgajmo, I v-dobrom obiljávamo BRM 1823, 44; kak csi bi oni rávno z sziljom i mostom obiljávali TA 1848, 4 obiljávati se -am se imeti v obilju: Obiljávajmo ſze z-dobrim delom SŠ 1796, 20 obiljavajóuči -a -e obilen, velik: naj miloſca obiljávajoucsa bole obiljáva na diko Bo'zo KŠ 1771, 535; Nej kaj bi iſzkao dár, nego iſcsem ſzád obiljávajoucsi vu racsúnanyi vaſem KŠ 1771, 600; liki ſzte navcseni obiljávajoucsi vu nyem zhválo zdávanyem KŠ 1771, 606 obiljavajóuči -a -e sam. obilni, veliki: Ár eta vu vami bodoucsa i obiljávajoucsa ne poſztávijo váſz prázne KŠ 1771, 717 NOVAK, Vilko, Slovar stare knjižne prekmurščine, www.fran.si, dostop 13. 6. 2024.