Ta stran uporablja piškotke zato, da lahko razločujemo med uporabniki, štejemo njihovo število in tako izboljšujemo delovanje strani. Uporabljamo tudi piškotke partnerjev Google Analytics, ki analizirajo vaše vedenje na spletnih straneh. Več o posameznih piškotkih si lahko  preberete tu.  Če ne dovolite uporabe piškotkov za izboljšanje portala Fran, kliknite sem.

Zadetki iskanja

ePravopis – Slovenski pravopis

Celotno geslo ePravopis
Agej
Podatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog
Ageja samostalnik moškega spola
PRAVOPISNI OZNAKI: ime bitja, osebno ime
svetopisemski prerok
IZGOVOR: [agêj], rodilnik [agêja]
BESEDOTVORJE: Agejev
ZVEZE: prerok Agej

Slovar slovenskih frazemov

Celotno geslo Frazemi
bóg Frazemi s sestavino bóg:
bíti bógu za hŕbtom, bíti [kot] máli bóg, bóg je vzél kóga k sêbi, bogá za jájca držáti, bogá za jájca prijéti, bogôvi v bélem, bógu čàs krásti, bógu za hŕbtom, držáti se kot lípov bóg, hvála bógu, kjér bóg rôko vèn molí, ležáti bógu za hŕbtom, máli bóg, ne báti se ne bogá ne hudíča, ne bíti már ne bogá ne hudiča kómu, ne bíti ne bogá ne hudíča za kóga, počútiti se kot bóg, počútiti se kot máli bóg, pod mílim bógom, prizòr za bogôve, sedéti kot lípov bóg, státi kot lípov bóg, [ták], kot je bóg ustváril kóga, živéti bógu za hŕbtom, živéti kot máli bóg
Celotno geslo Frazemi
krí Frazemi s sestavino krí:
bíti iz mesá in krví, bíti módre krví, do krví, do zádnje káplje krví, hládna krí, hlepéti po kŕvi [kóga], húda krí, iméti kàj v kŕvi, iméti módro krí, iz mesá in krví, [kàkor] krí in mléko, [kàkor] mléko in krí, krí in mesó, krí je búhnila kómu v glávo, krí je gnálo kómu v glávo, krí je izgínila kómu z líc, krí je pognálo kómu v glávo, krí je sílila kómu v glávo, krí je šínila kómu v glávo, krí je šlà v glávo kómu, krí je têkla v potókih, krí je udárila kómu v glávo, krí je zalíla kómu obràz, krí je zastála kómu v žílah, krí je zledenéla kómu v žílah, krí ledení kómu v žílah, krí ni vôda, krí têče kjé, krí vrè kómu [v žílah], krí za krí, krí zavrè kómu [v žílah], mesó in krí, mírna krí, mírno krí, módra krí, ne umazáti si rôk s krvjó, ohraníti hládno krí, ohraníti mírno krí, píti krí kómu, plačáti kàj s krvjó, plemeníta krí, postati mesó in krí, preíti kómu v krí [in mesó], preíti kómu v mesó in krí, prelíti krí kóga, prelíti krí [za kóga/kàj], prelívati krí [za kóga/kàj], príti kómu v mesó in krí, púščati kómu krí, rdèč kot krí, scáti krí, tičáti v kŕvi kómu kàj, umazáti si rôke s krvjó, v kŕvi je kómu kàj, vróča krí, vróča krí se je ohladíla

Slovenski etimološki slovar³

Celotno geslo Etimološki
cẹ̑l cẹ́la prid.
Celotno geslo Etimološki
celīti cẹ́lim nedov.
Celotno geslo Etimološki
cẹ́sta -e ž
Celotno geslo Etimološki
mŕkev -kve ž
Celotno geslo Etimološki
orkȃn -a m
Celotno geslo Etimološki
ornamȅnt -énta m
Celotno geslo Etimološki
ortodọ̑ksen -sna prid.
Celotno geslo Etimološki
pọ̑lka -e ž
Celotno geslo Etimološki
prešẹ́ren -ẹ̄rna prid.
Celotno geslo Etimološki
rusȃlka -e ž
Celotno geslo Etimološki
seznȃm -a m

NESSJ – Novi etimološki slovar slovenskega jezika

skrakek
škratek

Maks Pleteršnik: Slovensko-nemški slovar

Pleteršnik
prešę́rən, -rna, adj. ausgelassen, muthwillig, übermüthig, Meg., Mur., Cig., Jan., nk.; ljubezen nẹ́ prešerna, "die Liebe treibt nicht Muthwillen", Dalm.; prešeren, lotrast hlapec, ("ein schalkhafter Knecht"), Krelj; leichtsinnig, Met.; keck, frech, Meg., Cig., C.; z besedami so prešerne ("frech") in nesramne, Trub.; prešerno reči, "frech heraussagen", Trub.; — geil, unzüchtig, Meg.; — hoffährtig: p. v obleki, ogr.-C.; — (Metelko, Levst. [SlN. V. 39.] i. dr. pišejo: preširen; toda prim. Škrabec, Kres I. 520.).

Slovar stare knjižne prekmurščine

Prekmurski
dopüstìti tudi dopistìti -ím dov. dopustiti, dovoliti: 'Zenám pa ne dopiſztim vu czérkvi vcsiti KŠ 1771, 636; nakeliko pravicza dopiſztí KŠ 1754, 57; Ár ſze ne dopiſztí proroka pogibiti KŠ 1771, 217; i ſzpoznati dopüſztí, ka i v-kom ſzmo pregrejsili KMK 1780, 1780, 68; I ſzvojemu Dühi vtébe priti dopiſzti BKM 1789, 306; Ne-dopiſzti on nyyim prejti SŠ 1796, 4; Ka nyemi dönok nedopüszti Püspek KOJ 1848, 32; Záto sze nedopüszti deci na rust goriidti KAJ 1870, 74; Escse vecs pocsinka dopüszti dvôja piknya AIN 1876, 9; nede v-ednoj leti vecs vodáno, kak dohodki dopüsztijo AI 1875, kaz. br. 1; hercegovinânce z nasega kraja pomágati dopisztijo AIP 1876, br. 2, 6; dopüſzti mi tvoje dobroute v'zivati KŠ 1754, 234; Dopüſzti, nai odhájam ſnyimi prebivam SM 1747, 71; dopüſzti mi gúcsati kluſztvi KŠ 1771, 201; dopüſzti mi, naj idem prvle i pokopam ocso mojega KŠ 1771, 201; Dopüſzti meni milosztivno eto noucs KM 1783, 175; Veta nám Goſzpon dopüſzti BKM 1789, 413; Eta nám Goſzpon dopüſzti SŠ 1796, 29; Dopüſztite te mále k-meni prihájati KMK 1780, Ab(2); Dopüsztite mi, da nyemi moje 'zebne pêneze KAJ 1870, 70; da bi nyemi rázumna mati nyegova dopüsztila KAJ 1870, 43; Nej nyim je dopüſzto KŠ 1754, 34; I dopüſzto nyim je preci KŠ 1771, 115; ſzi dopüſzto ſzpoznati KM 1783, 11; Nej ſzi dopüſzto vrági BKM 1789, 391; i dopüſzto je nyim KM 1790, 26; je Gejza dopüszto szvojo deczo szloveszno okrsztiti KOJ 1848, 10; i ne bi dopüſzto podkopati KŠ 1771, 213; naj nyim dopiſzti vu nyé idti KŠ 1771, 194
dopǘščeni -a -o dopuščen, dovoljen: je nyim nej dopüſcseno gucsati KŠ 1771, 520; da bi ſzkvarjenomi dopüscseno bilou KM 1783, 211
Prekmurski
gr̀do tudi grdóu prisl. grdo: z-'senszkami grdo delali KOJ 1848, 8; grdou ſzam 'zivo KŠ 1771, 433; Ar je grdou 'zeni vu czérkvi gúcsati KŠ 1771, 520
gr̀še prisl. slabše: Gerſe 'zivés od nyega BKM 1789, 262
Prekmurski
gvǜšnost -i ž gotovost, zanesljivost: Eta je gvüsnoſzt, ſtero mámo KŠ 1754, 148; Gvüsnoſzt zvelicsanya KŠ 1771, 463; gde je isztinszka gvüsnoszt KM 1783, 131; Gvüſnoſzt grejhom odpüſcsanye BKM 1789, 134; Bivoszti szvoje gvüsnoszt KAJ 1848, 8; Od Kriſztuſovoga gori ſztanenyá gvüsnoſzti KŠ 1771, 520; Naj spoznas gvüsnoſzt oni rejcs KŠ 1771, 161; i vu vnougoj gvüsnoſzti KŠ 1771, 615; ſzpunov gvüsnoſztyov proſzimo KŠ 1754, 153
Število zadetkov: 41