Ta stran uporablja piškotke zato, da lahko razločujemo med uporabniki, štejemo njihovo število in tako izboljšujemo delovanje strani. Uporabljamo tudi piškotke partnerjev Google Analytics, ki analizirajo vaše vedenje na spletnih straneh. Več o posameznih piškotkih si lahko  preberete tu.  Če ne dovolite uporabe piškotkov za izboljšanje portala Fran, kliknite sem.

Zadetki iskanja

ePravopis – Slovenski pravopis

Celotno geslo ePravopis
Makedonec
Podatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog
Makedonca samostalnik moškega spola
PRAVOPISNI OZNAKI: ime bitja, prebivalsko ime
IZGOVOR: [makedónəc], rodilnik [makedónca]
BESEDOTVORJE: Makedončev
Celotno geslo ePravopis
Makedonka
Podatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog
Makedonke samostalnik ženskega spola
PRAVOPISNI OZNAKI: ime bitja, prebivalsko ime
IZGOVOR: [makedónka], rodilnik [makedónke]
BESEDOTVORJE: Makedonkin
Celotno geslo ePravopis
makedonski
Podatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog
makedonska makedonsko pridevnik
IZGOVOR: [makedónski]
ZVEZE: makedonsko sobranje
Celotno geslo ePravopis
Republika Makedonija
Podatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog
Republike Makedonije samostalniška zveza ženskega spola
PRAVOPISNA OZNAKA: zemljepisno ime
staro ime države
IZGOVOR: [repúblika makedónija], rodilnik [repúblike makedónije]
USTREZNEJE: Severna Makedonija
Celotno geslo ePravopis
Severna Makedonija
Podatki v ePravopisu do potrditve Pravopisa 8.0 nimajo normativne veljave.
Predlog
Severne Makedonije samostalniška zveza ženskega spola
PRAVOPISNA OZNAKA: zemljepisno ime
polno ime Republika Severna Makedonija
država v Evropi
IZGOVOR: [séverna makedónija], rodilnik [séverne makedónije]
BESEDOTVORJE: Makedonec, Makedonka, Makedončev, Makedonkin, severnomakedonski

Slovenski pravopis

Pravopis
Egêjska Makedónija -e -e ž, zem. i. (ȇ ọ́)
Pravopis
Makedónija -e ž, zem. i. (ọ́) |evropska država|: v ~i
makedónski -a -o (ọ̑)
Makedónec -nca m z -em preb. i. (ọ̑)
Makedónka -e ž, preb. i. (ọ̑)
Makedónčev -a -o (ọ̑)
Pravopis
Pirínska Makedónija -e -e ž, zem. i. (ȋ ọ́) |bolgarska pokrajina|: v ~i ~i

Slovar slovenskih frazemov

Celotno geslo Frazemi
hláden Frazemi s sestavino hláden:
bíti hláden do kóga, delováti kot hládna pŕha, dočákati hládno pŕho, doživéti hláden túš, doživéti hládno pŕho, hláden kàkor léd, hláden kot léd, hláden kot smŕt, hládna krí, [kot] hláden túš, kot hládna pŕha, ohraníti hládno krí, ostáti hláden, ostáti hláden do kóga, pripráviti kómu hládno pŕho, tó je [kot] hláden túš, učinkováti kot hládna pŕha
Celotno geslo Frazemi
sód Frazemi s sestavino sód:
dêbel kot sód, [glás] kot iz sóda, gláva [kóga] je kot sód, iméti glávo kot sód, iméti trébuh kot sód, izbíti sódu dnò, [kàkor] sód brez dnà, metáti kàj v sód brez dnà, natákati v sód brez dnà, pijàn kot sód, polníti sód(e) brez dnà, sedéti na sódu smodníka, sód smodníka, trébuh je kot sód, živéti na sódu smodníka
Celotno geslo Frazemi
vráta Frazemi s sestavino vráta:
bíti pred vráti, dán odpŕtih vrát, dnévi odpŕtih vrát, glédati kot bìk v nôva vráta, glédati kot têle v nôva vráta, kàj tŕka na vráta, mí o vólku, vólk na vráta, naletéti na zapŕta vráta, ostájati pred zapŕtimi vráti, ostáti pred zapŕtimi vráti, pokazáti kómu vráta, polítika odpŕtih vrát, postáviti kóga pred vráta, príti kám skozi stránska vráta, státi pred vráti, stopíti kám skozi stránska vráta, tŕkati na vráta [kóga/čésa], tŕkati na zapŕta vráta, vsà vráta so [(na) širôko] odpŕta kómu, vstopíti kám skozi stránska vráta, za zapŕtimi vráti, zalopútniti kómu vráta pred nósom, zapréti kómu vráta pred nósom, zijáti kot bìk v nôva vráta, znájti se pred zapŕtimi vráti

Slovar stare knjižne prekmurščine

Prekmurski
Macedónia -e ž Makedonija: Filippis je Maczedonie plemenito meſzto bilo KŠ 1771, 589; naj bole pa v- Maczedonii KŠ 1771, 338; O tiſztecz je ſou v Maczedonio KŠ 1771, 2 (B1b)

Jezikovna svetovalnica

Jezikovna
Pomen pridevnika »postjugoslovanski«

Kot ocenjevalka EU projekta sem v angleščini zasledila pojem – post-Jugoslavija (post-Yugoslavia) in postjugoslovanski npr. kontekst / prostor (Post-Yugoslavia / Post-Yugoslavian), tudi književnost v post-Jugoslaviji ("(L)iterature in post-Yugoslavia"). Iz konteksta domnevam, da gre za šest republik bivše SFRJ (1945–1991), danes je to šest/sedem držav kot npr. Bosna in Hercegovina, Črna Gora, Hrvaška, Kosovo (delno priznanje), Slovenija, Severna Makedonija, Srbija.

Na portalu Fran nisem našla pojma, na Gigafidi je beseda 71-krat omenjena.

Zastavlja se mi vprašanje, ali pojem jezikovno in/ali politično korekten oz. ali je izraz nostalgije ali post-nostalgije.

Jezikovna
Prebivalci Severne Makedonije so ...

Ali se je zdaj, ko se je balkanska država preimenovala v Severna Makedonija, spremenil tudi naziv prebivalcev? Ali so še vedno Makedonci?

Število zadetkov: 14