Ta stran uporablja piškotke zato, da lahko razločujemo med uporabniki, štejemo njihovo število in tako izboljšujemo delovanje strani. Uporabljamo tudi piškotke partnerjev Google Analytics, ki analizirajo vaše vedenje na spletnih straneh. Več o posameznih piškotkih si lahko  preberete tu.  Če ne dovolite uporabe piškotkov za izboljšanje portala Fran, kliknite sem.

Zadetki iskanja

Prekmurski
izraèlski -a -o prid. izraelski: Kriſztus kráo Izraelſzki naj ſztoupi KŠ 1754, 108; hocsete mreiti, vi Iſraëlſzka hiſa SM 1747, 8; nej ſzam poſzlan, nego kpogiblénim ovczám hi'ze Izraelſzke KŠ 1771, 51; i ſou je vIzraelſzko zemlo KŠ 1771, 8; Zákon, ſteroga jaſz hocſen vcsiniti zhiſov Iſzraelſzkov SM 1747, 18; Zákon, ſteroga poſztávim zhi'zov Izraelſzkov KŠ 1771, 684; ne ſzkoncsate mejſzta Izraelſzka KŠ 1771, 33; ſteri je vczejnyen bio od ſzinouv Izraelſzki KŠ 1771, 93; návcso je na nyou ſzini Izraelſzke BKM 1789, 5; nad nami, Kak nad Izraelſzkimi ſzinmi zhránov Manne BKM 1789, 174
Prekmurski
kàk -a -o vpraš. zaim. kakšen: Za kak zroka volo je naſztávleni hi'sni zákon KMK 1780, 86
Prekmurski
kàkši -a -e ozir. zaim.
1. kakšen, kateri: I kaj te na roké vzemejo, da ſzkákſim talom ne vdáris vkamen nogou tvojo KŠ 1771, 176
2. v vezniški rabi, v oziralnih odvisnikih kakršen: bode vſzáki csüo, Káksi je on tü nigda bio KŠ 1754, 271; je Nouvi Zákon .. Sirianſzki jezik kákſi je teda rasérjeni bio KŠ 1771, A5a; kákſaje vraisja zla volja TF 1715, 28; velika moka, kákſa je nej bila od zacsétka ſzvejta KŠ 1771, 80; na ete, kákſega ſtés jezik obrnyeni KŠ 1771, A7a; ſztákſov páſzkov, zkákſov ſzem naibole mogau TF 1715, 9; Katekizmus .. kákſiva ſzem jaſz li dvá vido KŠ 1754, 3b; Steri .. kákſi ſzo tútorje KŠ 1754, 31; Ta dugoványa, kákſa jeſzo, a) Ta ſzmert SM 1747, 37; tejla dela, kákſa ſzo eta KŠ 1771, 568; Evangyeliſte, kákſi je i vecs bilou KŠ 1771, 158
Pleteršnik
klícati 1., klȋčem, vb. impf. rufen; na pomoč, na pomaganje k., um Hilfe rufen; pijače k. v krčmi, ein Getränk verlangen, Jurč.; po imenu k., beim Namen rufen, nennen; — anrufen: Boga k., duhove k.; anrufen: v Boga k. ob sili, Ravn.; na Boga k., Krelj, Trub., Dalm.; na svetnike k., Z.; na boj k., zum Kampfe herausfordern; pod orožje k., das Aufgebot ergehen lassen, Cig.; k. koga na pravico, zur Verantwortung ziehen, Z.; namestnika k., den Ersatzmann einberufen, DZ.; — laden, Cig.; na pir k., Z.; — locken, Cig.; sovo klicati s čovinkom, jvzhŠt.; — aufrufen: po vrsti k., Cig.; — verkündigen, verlautbaren, Cig.; k. po občinah zakon, Levst. (Nauk); ure k., die Stunden abrufen, Cig.; — nennen, k. se, heißen, Cig., Jan.; Pravi Bog se kliče Bog ljubezni, Preš.; (menda po it. chiamarsi).
Prekmurski
krájnski -a -o prid. kranjski: je Krajnſzki orſzág 'znyim napuno KŠ 1771, A5b; Primus Truber Nouvi Zákon po Krajnſzkom jeziki vö dáo KŠ 1771, A6a
Pleteršnik
mitnína, f. der Zoll: zakon o mitnini, die Zollordnung, Levst. (Nauk); — die Mautgebür, Z., Jan. (H.).
Pleteršnik
mitnȋnski, adj. Zoll-: mitninski zakon, Levst. (Nauk).
Celotno geslo Pohlin
možiti [možīti možím] nedovršni glagol

možiti, tj. dajati hčer v zakon

Vorenc
na predl.F1246, I. s tožilnikom ablocarepoſſoditi, na puſſodo dati; aequinoctium, -tÿdán inu núzh vglyh, ob ſpomladi, inu na jeſſen; agonia, agonizares'ſmertio rinîati, britkúſt na ſmertno vro; bipartirena dvuje deliti; choreuma, -tisena péſſim na plès, pleſna péſſim; commonefacerepuſtiti veiditi, opomniti, na ẛnanie dati; connubereſe oṡheniti, na ẛakon ſtopiti; deorsumdoli, v'dúl, na v'dúl; devolutum est ad meje na me padlu; emere bona fidena vupanîe, ali na dobro vero kupiti; fusèna dolgu; levam tenerena levu ſe derṡhati; masculesceremoṡhko naturo na ſe vṡèti; II. z mestnikom absconditèna ẛkrivnim; abstractèna ſamoti, odvleizhnu; acupediushitir na nogah h'teikanîu; inna; in agrona puli; loco alteriusna meiſti eniga druṡiga; objacerena pooti biti, na pooti leṡhati; peripneumonicus, -a, -um na pluzhah bolán; phoenix, -cisena neṡnana tyza, katera je li ena ſama na vſim ſveiti; secretóna ṡkrivnim; vices, vicena meiſti; prim. nase 
Iz Slovarja Pohlinovih pripisov:
na predl.F6, capitelumglaviza na ſtebru; intenſive na skup ſtisneno viſho Caſt. Roſar. 93.; mancipio darena prodajo poſtavlati; mancipiumna predajo poſtavlen; patibulo affigi[obeiſſiti] na sohe. Verant. [74: Patibulum, Galgen, Szohe]; tat na gavgah visy;
Prekmurski
nágib -a m nagnjenje, namen: Tak de Zákon pa bo'zi zmo'zen nágib szvetsztva KAJ 1848, 139; Nágib k-domi KAJ 1870, 163; Z-toga nágiba je pá na 8 lejt mir küpo od Szolimana II. KOJ 1848, 82; Ti vlê vu prszi moje Nágib pravicze tvoje KAJ 1848, 18; On me naj szná'zi z-nágibom pravicze KAJ 1848; I z-gorécsim nágibom sze je nyé dr'zao KAJ 1870, 101
Prekmurski
nóuvi in nóvi -a -o prid.
1. nov, nedavno nastal, narejen: Varas je nôvi AIN 1876, 12; Potom je henyao Boug od nouve ſztvári ſztvárjanya KM 1796, 4; niszter nevé drugo pomôcs, kak dácso gorizdignoti i nôvi dug naréditi AI 1875, kaz. br. 2; I dao je vu vüszta moja nôvo peszem KAJ 1848, II; Niti ne vlejvajo nouvo vino vu ſztáro poſzoudo KŠ 1771, 29; Katanszko soulo v-nouvommeszti je vouscsila KOJ 1848, 11; tô sze z-gorivzétom nôvom dugi zgliha AI 1875, kaz. br. 2; za steri dú'znoſzti volo ſzebé ti nouvi hi'sniczke mitmá eden-drügoga doli zavesüjejo SIZ 1807, 9; Novi mertüki leh'zési bodo v racsuni AI 1875, kaz. br. 6; Pri ſterih eto nájdes ali ſzo nouve [pesmi], ali pa zdaj obrnyene na nas jezik BKM 1789, 5; ſze ti nôve Peſzmi dávajo v-rôke BRM 1823, 11; nôve peszmene knige BRM 1823, I; Nôve knige cstenyá KAJ 1870, 3; Pri zdávanyi nôvi Hi'znikov BRM 1823, VIII; dobre knige .. Goszpon, ki szo szi vszáko leto nikelko nouvih priszkrbeli KOJ 1845, 5; Od nôvi mertükov AI 1875, kaz. br. 6; gda szo oni goriposztavili nouve skolnicske hrame KOJ 1845, 6; po sterom nede vecs potrêbno nôve dugé réditi AI 1875, kaz. br. 1; Skéri nôvih mertükom szo na nôve iméne krsztili AI 1875, kaz. br. 6; Rávno je tak pri nôvi mertükaj AI 1875, kaz. br. 6
2. ki se po lastnostih razlikuje od prejšnjega: Ino vſzáki dén nouvi cslovik naprei priti TF 1715, 33; ete pehár je Nouvi Zákon vu mojoj krvi KŠ 1754, 202; geto je Nouvi Zákon na Siriánſzki jezik obrnyeni KŠ 1771, A5a; Nouvi Gráduvál BKM 1789, 1; Nôvi klafter sze od nyih za méter imenüvo AI 1875, kaz. br. 6; Nouva ſzvetloſzt vnocſi ſzvejti BKM 1789, 3; kama ſzliſsio c) Nouvo porodjeinye SM 1747, 36; naj bodete nouvo tiſztou KŠ 1771, 498; dokecs nôvo racsunanye nê gori prislo AI 1875, kaz. br. 6; eto je pehár nouvoga Testamentoma KŠ 1754, 39; ze ſzame miloſche po koupeli novoga rodgyenyá TF 1715, 33; i vſzi Sztároga i Nouvoga Zákona verni lidjé KŠ 1754, 9b; Mámo tak Sztároga, kak nouvoga Zákona exempláre KŠ 1771, A3b; Sztároga, i Nouvoga Testamentoma szvéte histórie KM 1796, (1); Poleg právde vszákoga novoga szpráviscsa AI 1875, kaz. br. 1; Obleicste gori toga nouvoga Csloveka SM 1747, 5; nouvoga csloveka na ſzé oblicsémo KŠ 1754, 7a; i dujh nouvi poſztávim na ſzrejdo vu váſz KŠ 1754, 96; Truber Nouvi Zákon vo dáo KŠ 1771, A6a; zdaj vete nouvi réd poſztávlene nahájajo BKM 1789, 1; pri odebéranyi nouvoga Skolnika priporácsam KOJ 1845, 5; dám vam ſzrczé nouvo KŠ 1754, 96; tak i nám vnouvom ſitki terbei hoditi TF 1715, 33; Tak i vu Nouvom Zákoni je Kriſztus li dvej naſztavo KŠ 1754, 185; vu Nouvom Zákoni czejlo obdr'zao KŠ 1771, A2b; Nego vnouvi nebéſzaj i vnouvoj zemli KŠ 1754, 142; ni ti nouvi vezdásnyi ſz. piſzma razkladácske nikaj ſztraslivoga nemajo KŠ 1771, A3b; ka ſzem Moj'zesovim petéram knigam nouva iména dao KŠ 1754, 5b; Nego vnouvi nebéſzaj i vnouvoj zemli KŠ 1754, 142; znouvimi jezikmi bodo gúcsali KŠ 1771
3. v zvezah: nouvi svetek celodnevno češčenje: Tiszti dén szo nasi Szlovenje szvetíli ino nyemi pravili “Nouvi szvétek” KOJ 1914, 151;
novo leto novo leto: Nôvoga leta peszmi KAJ 1848, V; Na nôvo leto BRM 1823, V; Po novom leti szilje bode iszkano AI 1875, kaz. br. 8
nóuvi -a -o sam. novi: prouti tomi nikaj nouvoga zdr'záva KŠ 1754, 5a; ovo vſza ſzo nouva vcsinyena KŠ 1771, 537; ſteri vö mecse zkincsa ſzvojega nouva ino ſztára KŠ 1771, 46
Pleteršnik
opomínati, -am, vb. impf. ad opomeniti, opomniti = opominjati; mahnen, ermahnen, Dalm., Krelj, ogr., kajk.-Valj. (Rad); — zakon opomina, po kacem poti bi se z nova pozidavala razgrajena selišča, Levst. (Nauk).
Pleteršnik
osnǫ̑vən, -vna, adj. Grund-, Fundamental-: osnovna barva, die Grundfarbe, Žnid.; osnovna ploskev, die Grundfläche, Cig. (T.); osnovna enačba, die Fundamentalgleichung, Cig. (T.); osnovna pravica, das Fundamentalrecht, Cig. (T.), nk.; osnovni zakon, das Grundgesetz, Cig. (T.); osnovno pravilo, die Grundregel, Zv.; osnovni številniki, die Hauptzahlwörter (cardinalia), Cig. (T.); — osnovno delo, die Vorarbeit, osnovna šola, die Vorschule, Jan. (H.); — basisch (chem.), Cig. (T.).
Prekmurski
ovák prisl.
1. tako: O Goſzpon Jesus obatrivi ovakmo govorécs SM 1747, 63
2. drugače, sicer: Czaszar gde nyim je ovak nej mira obecsao, nego szo sze mogli okrsztiti KOJ 1848; da szo niti v hi'sni zákon nej steli z pápinczi ovak sztoupiti, nego csi szo KOJ 1914, 138; Dostakrát z répom ládje prevrže, ali ovak zládja človeka vöpopádne AI 1878, 30
Vorenc
oženiti se dov.F4, connubereſe oṡheniti, na ẛakon ſtopiti; ducere uxoremſe oṡheniti; matrimonium inireſe oṡheniti; uxorem ducereſe oṡheniti
Prekmurski
pehár -a m kozarec, čaša, kelih: Poculum Pehár KMS 1780, A8; Pehár Pohár KM 1790, 93(a); Pohár; pehár KOJ 1833, 169; Pite zetoga pehára vſzi TF 1715, 44; Nai Cslovik pie ztoga pehára SM 1747, 24; zdaj vi Farizeuske te zvünejsny pehára csiſztite KŠ 1771, 209; vzeuje vrouke pehár TF 1715, 39; ino moi pehár mi pun natacses AI 1875, A8b; vzél je vroke pehár SM 1747, 30; vzéoje pehár i hválo zdavſi dáo ga je KŠ 1754, 201; I vzéo je pehár, blagoſzlovi ga KŠ 1771, 245; ali kaj drügo griszti valón i eden pehár vina AI 1875, br. 2, 7; vkakſté pehári ſzrebrnom, ali zlátom KŠ 1754, 203; I napájas mené ſzpunim pehárom BKM 1789, 4; majoucsi vſzáki czitare i zláte peháre KŠ 1771, 775; pren. eto je pehár nouvoga Teſtamentoma TF 1715, 39; Csemérni pehár nevoule SM 1747, 75; ete pehár je Nouvi Zákon vu mojoj krvi KŠ 1754, 202; Pehár blagoſzlovlenyá nej je vjedinyanye KŠ 1771, 509; On dá de'zd'ziti za tál pehára nyegovoga TA 1848, 9; gda je Szmrti britki pehár pio KAJ 1848, 187
Prekmurski
példivati -am nedov. prispodabljati, predstavlja-ti, kazati: krsztsenikov hi'sni zákon példiva Krisztusovo zjedinejnye (zarocsenyé) z-Cér-kvov KOJ 1845; Vsza eta példivajo, ka mo páli szami katoliki KOJ 1845, 83; Ka je Dániel i Jonás példivo, Vſze je gotovo BKM 1789, 89
peldüvajóuči -a -e predstavljajoč: Bilé szo presztáre cerkve okrogle példüvajoucse ono koróno KOJ 1914, 100
Pleteršnik
písati, -šem, vb. impf. 1) schreiben; lepo, grdo, slabo, drobno p., eine schöne, unschöne, schlechte, kleine Schrift haben; p. pismo, nalogo, številke; p. komu, jemandem schreiben, schriftlich mittheilen; p. po kaj, etwas verschreiben, schriftlich bestellen: p. po knjige, po blago, po deklo; — schreiben (= der Verfasser sein); kdo piše te članke? — pisano pravo, das geschriebene, positive Recht, Cig. (T.); — vorschreiben: postav se držati, katere nam piše Bog, Ravn.; ustanovila, kar jih o tem zakon piše, die diesfälligen gesetzlichen Bestimmungen, Levst. (Nauk); kar pišejo paragrafi, DZ.; — p. kaj v razhod, in Ausgabe stellen (merc.), Cig. (T.); — anrechnen: p. komu v hvalo, zaslugo, Cig. (T.); vse Bogu računati in pisati, Krelj; — kako se pišeš? wie heißest du mit dem Schreibnamen oder Zunamen? pišejo me za —, pišem se za —, mein Schreibname ist —; — 2) p. se, sich färben: črešnje se uže pišejo, Gorenja Soška dol.-Erj. (Torb.); — p. z iglo, sticken, Cig.; — pisan, bunt, buntfärbig; pisana ruta, suknja; — vse pisano je ptičev, alles ist von Vögeln bunt (um die Menge anzuzeigen), Ravn.-Mik.; pisana jajca, gefärbte Eier, Cig.; pisani stol, der Pranger, Npes.-M.; gefleckt, gestreift, gesprenkelt, Cig., Jan.; pisan gad; pisana krava, Z.; pisano gledati, mit scheelen Augen ansehen, zornige Blicke werfen; pisano gleda, kakor modras, Cig.; böse (auf jemanden): ali bo tebi pisan! Jurč.; pisana mati, die Stiefmutter, Mur., Cig., Jan., Mik., Zv.
Prekmurski
poslovèniti -im dov. posloveniti: za vucsenike szam je pa poszloveno KOJ 1833, V; Küzmics Stevan, steri nyim je szvétoga piszma nouvi zákon poszloveno KOJ 1914, 152; Goszpoudi .. nego szo szami nikelko lepsih i opobougslivih [pesmi] znouva szlo'sili, ali poszlovenili KOJ 1845, 14
Pleteršnik
postȃva, f. 1) die Leibesgestalt, der Körperbau; človek lepe, majhne, čvrste postave; — die Bildsäule, Gor.-Cig., ZgD.; — 2) die Stellung, Cig., Jan.; — 3) das Capitel eines Buches (v cerkvenem jeziku); — 4) = zakon, das Gesetz; osnovna p., das Fundamentalgesetz, tiskovna p., das Pressgesetz, nk.; postave dajati, Gesetze geben; (po nem.).
Število zadetkov: 98