Ta stran uporablja piškotke zato, da lahko razločujemo med uporabniki, štejemo njihovo število in tako izboljšujemo delovanje strani. Uporabljamo tudi piškotke partnerjev Google Analytics, ki analizirajo vaše vedenje na spletnih straneh. Več o posameznih piškotkih si lahko  preberete tu.  Če ne dovolite uporabe piškotkov za izboljšanje portala Fran, kliknite sem.

Zadetki iskanja

Prekmurski
grájka -e ž ograja: ograd. Okoljezéti zidanov stejnov, zkládjom ali zgrájkov BJ 1886, 16
Prekmurski
gràmatika -e ž gramatika, slovnica: pouleg návadnoga gúcsanya véksega tála Szlovenov piszano Grammatiko dobrovolno primi KOJ 1833, VI; sze zná vogrszki Jezik z-vnougimi Grammatikami hváliti KOJ 1833, IIII
Prekmurski
granát -a m granat, poldrag kamen: Menje vreden je erdéči granát AI 1878, 54
Prekmurski
gràorka -e ž grahor, grašica: nárasz za krmo, kakti: detelca, graorka KAJ 1870, 119
Prekmurski
grášec -a m grah: ki bi moj grásecz notri povlácso KM 1790, 46
Prekmurski
grášič -a m grah: Borsó; grásics KOJ 1833, 152; Grah, grášič (borsó) i léča dájo jáko hranlivo i zdravo jestvino AI 1878, 43; Da nyemi poszôdi pô kebla gráscsicsa KAJ 1870, 153
Prekmurski
grátati -am dov.
1. postati: Tvoj obráſz veſz ſztári gráta SŠ 1796, 170; da je grátao nej súslavecz KOJ 1845, 5; urocsniczke králesztva nebeszkoga grátamo KŠ 1754, 7b; Prémocsni grátajo BRM 1823, 6; ſzin ſzi grátao páli BKM 1789, 321; Na to je vnyam krv 'zerjáva grátala AI 1875, kaz. br. 7; pogléd obráza nyegovoga je nácsiſi grátao KŠ 1771, 199; i nazáj je grátala zdrava KŠ 1771, 38; I vnougi bratov ſzo ſzrcsnejſi grátali KŠ 1771, 592; krouto mocsni szo grátali KOJ 1848, 6
2. nastati: Gda bi pa vecsér grátao, prineſzli ſzo KŠ 1771, 25; Vecsér je grátao AIN 1876, 9; Vecsér je grátalo AI 1875, kaz. br. 7; da je veliki glád grátao KŠ 1771, 177
3. posrečiti se: kai on dela, tou dobro gráta SM 1747, 92
grátavši -a -e ko je postal: od sztráhote trda grátavsa, je etak kricsala KAJ 1870, 130
Prekmurski
gratǜvati -ǘjem nedov.
1. postajati: bradou, ſtera je z vlaſzmi vrét zácsala ſzejra gratüvati, je meo KŠ 1771, 432; vékse zburkanye gratüje KŠ 1771, 94
2. nastajati: gda vecsér gratüje KŠ 1771, 53
gratǜvavši -a -e ko je postajal: Vu vſzákoj moucsi mocsnejſi gratüvavſi pouleg zmo'znoſzti dike nyegove KŠ 1771, 604
Prekmurski
gr̀ba -e ž
1. grba: Rántz; grba KOJ 1833, 170; ka bi ne mejla ſpreglo, ali grbo KŠ 1771, 585; preglédejo z-rumenilom dugo zakrite grbe KOJ 1845, 82
2. guba: Rántz; grba, güba KOJ 1833, 170
Prekmurski
gr̀bani -a -o naguban, zguban: pa nej z-grbanim cselom KOJ 1845, 26
Prekmurski
grbánj -a m goban, jurček: Grbánj (a vargánya) .. so najbole za hráno nücane AI 1878
Prekmurski
gr̀bavi -a -o prid. grbav: Grbavi i szklücseni szem krôto TA 1848, 31
Prekmurski
gr̀čki -a -o prid. grški: [vere] krſztsánſzke naj poglavitejse ſzo ſtiri: Grcska, ali Sztarovörczov KŠ 1754, 85; bila je pa ta 'zena Grcska po národi Sirofenicsánka KŠ 1771, 124; 'Zidoſzko i Grcsko imé ſzvedocsi KŠ 1754, 99; ſzo ſz. piſzmo Sztároga i Nouvoga Zákona z'Zidovſzkoga i Grcskoga obrnoli KŠ 1771, A2b; zdaj oprvics zGrcskoga na sztári szlovenszki jezik obrnyeni KŠ 1771, A1a; Lukács zkákse rejcsi, Grcske? ali Deacske? zhája KŠ 1771, 159; vu 'Zidovſzkom i Grcskom jeziki bodoucsoj KŠ 1771, A7b; Bio je pa napiſzek napiſzani obr nyega z-Grcskimi i Rimſzkimi piſzkmi KŠ 1771, 252
Prekmurski
gr̀čki prisl. grško: Sto je knige piſzau? Evangelistje ino Apoſtolje Grcski KŠ 1754, 3; Ar je nej vſzákomi dáno Bogá ali 'Zidovſzki, ali Grcski, ſzebom gucsécsega razumeti KŠ 1771, A4a
Celotno geslo Vezljivostni NG
gŕd-a -opridevnik
  1. negativen glede na zunanje in tudi notranje lastnosti
    • kdo/kaj biti grd kot kaj/kdo
    • , kdo/kaj biti grd kako
PREDLOŽNE PODIZTOČNICE:
  • najgrši na
  • , grd do/z/s
  • , grši/najgrši od
Prekmurski
gr̀den -dna -o prid. grd: Csunya, grden -a -o, ru'zen AIN 1876, 28
Prekmurski
gr̀di -a -o prid.
1. grd: Tsunya; grdi -a -o KOJ 1833, 177
2. slab: niti za grdi dobicsek KŠ 1771, 712; Grdo formo má AI 1878, 7
grdéši -a -e slabši: Z-eti robov te lepse vcsijo csteti, ti grdêsi pa drügim szlü'zbeniki bodo AIP 1876, br. 7, 3
nájgr̀dši -a -e najgrši: Bogme, velim, steroga zmed nami imé je najgrdse, pojêmo ga k-obedi KAJ 1870, 67
Prekmurski
grdía -e ž nesnaga, umazanija: Vüha necsiszte decé szo puna grdíe KAJ 1870, 32
Prekmurski
gr̀do tudi grdóu prisl. grdo: z-'senszkami grdo delali KOJ 1848, 8; grdou ſzam 'zivo KŠ 1771, 433; Ar je grdou 'zeni vu czérkvi gúcsati KŠ 1771, 520
gr̀še prisl. slabše: Gerſe 'zivés od nyega BKM 1789, 262
Prekmurski
grdóča -e ž
1. nesnaga, umazanija: Pod városom za vöpelanya grdôcse naprávleni 'zlebôvje szo zadelani AIP 1876, br. 3, 8; Vsigdár v gerdoči rova AI 1878, 28
2. grdobija: Ár me ta 'zitka grdôcsa Nehenya potvárjati BRM 1823, 191; Ár me prevnôga grdôca Nehênya nê szagati KAJ 1848, 157
Število zadetkov: 17893