Zadetki iskanja
Slovar stare knjižne prekmurščine
1. nesti, držati kaj težjega in hoditi: na Vüzenſzko Nedelo ſze dá [Janez ev.] v-czérkev neſzti KŠ 1771, 261; vſzáko dejte knige peſzmene neſzé ſzebov vu czérkev BKM 1789, 6; csaplo, ka szvoje mláde z-ednoga türna vu bli'snyo trsztino neszé KOJ 1848, 4; Máli vucsenik knige neszé z-szebom vu sôlo KAJ 1870, 6; i neſzéjo nyemi ednoga ſzlejpoga KŠ 1771, 127; zájmlite 'ze i neſzte ſztarisini KŠ 1771, 269; Evangyeliom, doli ſzpiſzanoga ſzo ſzebom neſzli KŠ 1771, 3 (B2a); I pripravili ſzo Simona ka bi neſzao kris nyegov KŠ 1771, 152
2. prinašati, darovati: gda je v-Jeru'zálem ſou i álmoſtvo neſzao KŠ 1771, 555; Pred té me molitvi jaſz neszém BKM 1789, 363; Vecsno blágo neszé BKM 1789, 11; I v-dühovnoj csészti neszé pred tébe áldov szvoj KAJ 1848, 6; Neszémo Pred té áldov pobo'znoszti KAJ 1848, 8; nyegovo Düſso vu tvoi odicseni orſzág neſzéio SM 1747, 64; te pobo'zne po ſzmrti vnebéſza neſzéjo KŠ 1754, 94; angyelje ne neſzéjo prouti nyim Goſzpodna prekléto ſzoudbo KŠ 1771, 720
3. dajati sad, plod: Liki rozga ne more ſzáda neſzti ſzáma od ſzébe KŠ 1771, 316
4. izločati jajca: Tojni; neszti KOJ 1833, 176; kokôsi szo iszkale záütrik i neszle szo v-gnezda KAJ 1870, 100
nèsti se nesém se
1. dvigati se: Záto tá nihájmo rejcs od zacsétka, na popolnejſa ſze neſzmo KŠ 1771, 679
2. umirati: En za drügim ſze tá neſzé SŠ 1796, 143
neséči -a -e noseč: ſzrécsa váj eden cslovik vrcs vodé neſzécsi KŠ 1771, 245
nèšeni -a -o nesen: dobro zbit neſſeni domou KM 1790, 76; nego je na plécsi neſſena KM 1796, 61; noſzécsi neſenoga od ſtiraj KŠ 1771, 106; pren. nego od Dá Szvétoga neſeni ſzo gúcsali lidjé KŠ 1771, 719; i neſeni je od angyelov vu krilo Ábrahamovo KŠ 1771, 226
1. dvigati, povzdigovati: Ár vise nebéſz sto more Gláſz podigávati BRM 1823, 324; gda podigávam roké moje k szvétoj viszini tvojoj TA 1848, 21; Podigávas mi moj roug BKM 1789, 7; Csi on zapovedáva, Te môrſzke vode zburkáva, To válovje podigáva BRM 1823, 105; Mi tak gláſz jezika Gori podigávamo BRM 1823, 6; pren. szo cejli národje k nyej szvoje ocsi podigávali KOJ 1914, 106
2. darovati: Krisztus je velo szvojim Apostolom áldov Sz. Mese podigávati KOJ 1845, 78
3. spodbujati: Kai podigáva tebé na tou vöro TF 1715, 40; Kai te na to Vöro podigáva SM 1747, 40
podigávati se -am se
1. zviševati se, poviševati se: ino ſze nikaj naj ne podigáva SIZ 1807, 31
2. dvigati se, hrepeneti: Szrdcze moje ſze naj Li k-Tebi podigáva BRM 1823, 339
podigavajóuči -a -e povzdigujoč, nagibajoč: Po'salüvanye, gda grejsnik li ſzamo za volo podigávajoucsega pouleg natúre zroka odürjáva grejhe KMK 1780, 70
pozdigávati se -am se dvigati se: csi ſze ſto na váſz pozdigáva KŠ 1771, 548; Düsa moja sze k-tebi pozdigáva KAJ 1848, 179; Kak dugo sze pozdigávao nad menom nepriátel moj TA 1848, 10
2. vzhajati, dvigati se: Szi prelejjao ſztvojga tejla, Ká náſz mocſno napája, Da lübéznoſzt ktebi ſzhája BKM 1789, 230; tá ſzvetloſzt vam ſzhája BRM 1823, 6
3. odhajati: Vſzáka pogibelnoſzt, naj ſzhája odváſz zdaj SIZ 1807, 50
shajajóuči -a -e izhajajoč, prihajajoč, izvirajoč: Sz. Düjh Boug od oböj Szhájajoucsi KM 1783, 7; Sz. Düjh je niti rodjeni, nego ſzhájajoucsi KM 1783, 14; Nej je ta modrouſzt od zgora ſzhajajoucsa KŠ 1754, 39; Eta dácsa z-ednov recsjov na vszákoga dela szhájajôcsega dohodka AI 1875, br. 2, 6
shájani -a -o izpeljan, izveden: Na szhájanye gledoucs .. b) jeszo szhájani pronomeni, dp. enyim KOJ 1833, 35; Kakda sze szhájani razdelio AIN 1876, 70; szo szamosne recsi? Dvoujeféle .. i szhájane recsi, dp. gond-os KOJ 1833, 11; Tô szo szhájane rêcsih AIN 1876, 69
zdigávati se -am se dvigati se: sze vogerszki Ország na diko, ino bogásztvo zdigáva KOJ 1848, 120